JEREVAN. Arménsko a Azerbajdžan sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za streľbu, ktorá v pondelok ráno vypukla na ich nepokojných spoločných hraniciach. K vyostreniu napätia došlo niekoľko hodín pred arménsko-azerbajdžanskými rozhovormi vo Washingtone, informuje agentúra AFP.
Snahy o stabilitu
Najnovšiu prestrelku hlásili z tzv. východného sektora hraníc medzi oboma postsovietskymi republikami, ktoré vedú dlhodobý spor o región Náhorný Karabach.
Podľa vyhlásenia Jerevanu azerbajdžanské sily spustili paľbu na pozície arménskej armády. Ministerstvo obrany v Baku, naopak, tvrdí, že strieľať začali arménski vojaci, a to údajne na viacerých úsekoch hraníc.
Arménsko hlási utíchnutie bojov, s Azerbajdžanom sa mali dohodnúť na prímerí Čítajte Arménsky rezort obrany uviedol, že k zraneniam nedošlo a situácia v pohraničnej oblasti zostáva "relatívne stabilná".
Rolu hegemóna v kauzazskom regióne tradične zohrávalo Rusko. Moskva je však v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu čoraz viac medzinárodne izolovaná, takže vedúcu úlohu v snahách o normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom preto v poslednom čase prevzali Spojené štáty a EÚ, približuje AFP.
Ruský vplyv
Minulý týždeň zorganizoval arménsko-azerbajdžanské rokovania šéf Kremľa Vladimir Putin, čo pozorovatelia vnímajú ako pokus Moskvy o opätovné prevzatie iniciatívy v snahách o urovnanie karabašského konfliktu.
Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.
Na rokovaniach vo Washingtone sa v pondelok stretnú šéfovia diplomacií Arménska a Azerbajdžanu Ararat Mirzojan a Džejhun Bajramov s ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom.
