Firma, v ktorej pracujem, ma v novembri 2004 vyslala na služobnú cestu do Johannesburgu. Dostal som slušný preddavok, dokumenty o zaplatení hotela a letenky. Prečo nie? pomyslel som si. Človeku sa nestane príliš často, že mu niekto zaplatí cestu cez polovicu sveta.
No Južná Afrika nie je príjemná krajina pre pacifistu. Spodná časť kontinentu je dejiskom temných vojen a masovým cintorínom všetkých možných rás, pohlaví, náboženstiev a ideológií. Keď sa povie South Africa, napadne nás jedno slovo - apartheid.
Pravicový politický systém v priebehu polstoročia robil všetko preto, aby černosi, aziati, miešanci a vlastne všetci okrem belochov mali taký nepríjemný život, ako je to možné. Nápisy ako Lavičky len pre bielych, Záchody len pre bielych, (doplň) hocičo len pre bielych boli ešte začiatkom 90. rokov úplne bežná záležitosť.
Netreba poznamenať, že vláda sa s ľuďmi ako Steve Biko a Nelson Mandela príliš nemaznala. Stephen Biko, vodca študentského hnutia, bol ubitý na smrť vo väzení v roku 1977 a ani Mandela nemal od toho ďaleko. Z väzenia vyšiel až v roku 1990, v predvečer pádu atavistickej vlády, terorizujúcej tých občanov, ktorým krajina patrila.
Ako to vyzerá v Afrike? Aké sú černošky? Tieto a iné - väčšinou oplzlé - otázky som dostal po návrate z 30-stupňových horúčav do decembrového dažďa. Fakt je, že som ledva opustil hotel.
Kriminalita v Johannesburgu závisí vždy od toho, koľko ľudí sa pohybuje po zotmení mimo svojho pozemku. Nákupné centrum bolo po siedmej hodine podvečer zatvorené - každý sa chcel dostať domov za svetla. Dopravné značky ako Warning! Highjacking spot!, upozorňujú, že máte dobré šance získať na tom mieste nevolaného pasažiera so zbraňou. Každý dom je obohnaný masívnym múrom, ktorého vrchol zdobia rafinované ostnaté drôty s čepieľkami ostrými ako britva, prípadne drôty s elektrickým prúdom.
V pondelok oslávil Nelson Mandela 87. narodeniny. V Južnej Afrike je kultová postava. V Johannesburgu je na každom kroku. Uprostred hotelového komplexu stála jeho 10-metrová socha, bol na tisíckach šiltoviek, šatiek, tričiek, porcelánu, obrázkov.
I keď o estetickom a umeleckom hľadisku týchto merčandajzov by sa dalo pochybovať, prajem mu Happy birthday, Nelson. A nech sa objaví na toľkých upomienkových predmetoch, ako je to len možné. Aby pripomínali ľuďom, že Nazis a im podobní šialenci môžu človeka zničiť, ale nikdy poraziť (to je od Hemingwaya).
galik.blog.sme.sk
