Na Katke nevidieť, že je autistka.
Katka má necelých päť rokov, no na svoj vek pôsobí vyspelo. O všetkom, čo chce urobiť, má jasnú predstavu. No ak sa jej plán nevydarí, začne kričať alebo búšiť do seba. Katka je autistka.
"Zdravotný problém dcéry som si všimla, keď mala rok," začína rozprávanie jej mama. "Hrala sa sama, opakovala činnosti, nereagovala na meno ani na pokyn, často menila náladu."
Rodina už mala skúsenosť s postihnutím dieťaťa. Ich syn Karol sa narodil s Downovým syndrómom, svalovou slabosťou a s vrodenou chybou srdca. V porovnaní s ním je Katka hviezda, hovoria rodičia.
Syn sa sám nenaje, nevie sa hrať, obuť, obliecť. Dcéra nie je mentálne ani fyzicky postihnutá. Je vnímavá, no ako typický autista trvá na rutine.
"Musím stále chodiť po tých istých trasách. Keď vidí na jeseň zatvorenú zmrzlináreň, dostane záchvat. Nevie pochopiť, prečo je to iné ako deň predtým. Na druhý deň je to už v poriadku. Miluje eskalátory a autíčko v supermarkete. Keď bol 26. decembra zatvorený, nechápala to."
Na prechádzku vychádzajú z bytu suchí, domov sa vracajú s prepoteným oblečením. "Je to ako bungee jumping. No niekedy nesmieme ustúpiť. Ak chce liezť na parapetnú dosku, nepustím ju tam, ani keby si začala búchať hlavu o stenu," vysvetľuje mama.
Rodič musí byť v takejto situácii psychológom, psychiatrom aj terapeutom - aby vedel rozlíšiť, čo je autistický záchvat a čo trucovanie alebo drzosť. Katka sa aj preto vyvíja. Robí pokroky.
"Začala si napríklad uvedomovať svojho brata, začala sa oň aj starať. Minule rozhodla, že bude najlepšie vyzerať v červenej kvetovanej bundičke," hovoria rodičia. Čo bude v budúcnosti, to si nepripúšťajú. Ústav majú stále pred očami.
"Ale to využijeme, až ak nás bude Katka naháňať okolo stola. Človek sa starosť vždy snaží prekonať."
Pomoc rodinám osôb s autizmom ponúka aj skupina mladých ľudí s názvom Chodci. Ich cieľom je hľadať a organizovať školenia pre dobrovoľníkov, ktorí by sa o autistov starali vo voľnom čase. Aj Katkina mama sa chce po šiestich rokoch vrátiť do práce.
"Dobrovoľníkom sa môže stať ktokoľvek bez ohľadu na skúsenosti či vek. Musí však byť ochotný urobiť čo najviac pre to, aby sa priblížil ľuďom, ktorí sa uzatvárajú do vlastného sveta a nebudú ústretoví," hovoria Chodci na webovej stránke www.chodci.org.
Odmenou pre pomocníkov budú chvíle, keď sa bariéra uzatvárajúca autistov do vlastného sveta, na chvíľu prelomí a im sa podarí reagovať tak, ako by chceli. Chodci totiž veria, že tá bariéra nie je nepreniknuteľná.
Znaky autistov
Prvotnými znakmi autistov je narušená sociálna komunikácia, interakcia a predstavivosť či schopnosť chápať abstraktné veci. Druhotnými, viditeľnejšími znakmi, je chýbajúci zrakový kontakt, poruchy reči, monotónne a stereotypné záujmy, odpor voči fyzickému dotyku. K tomu sa môže pridať epilepsia, mentálna retardácia i fyzické postihnutie.
Autor: Ľudmila Bargerová
