WASHINGTON, BRATISLAVA. Lietadlá len dvadsať či tridsať metrov nad veliacou vežou vynorenej ponorky. Silné svetlá, ktoré oslepovali ľudí na veliteľskom mostíku, streľba z kanónov, hlbinné bomby, americké torpédoborce v nebezpečne blízkej vzdialenosti, ďalšie zbrane namierené na ponorku.
Takto opísal zážitok zo soboty 27. októbra 1962 jeden z veliteľov ponorky B-59 kapitán Vasilij Archipov. Podľa historikov bol práve v tejto chvíli svet najbližšie k jadrovému konfliktu medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom.
Nedávno zverejnené dokumenty Národného bezpečnostného archívu Univerzity Goergea Washington prinášajú ďalšie svedectvá o tom, ako blízko k vypuknutiu vojny vtedy boli svetové mocnosti. Analytici tiež pripomínajú, že aj v súčasnosti je svet pre vojnu na Ukrajine čoraz bližšie k jadrovému konfliktu.
Putin si chce kapituláciu vynútiť mrazom. Ukrajincov čaká ťažká zima Čítajte Veliteľ stratil nervy
K spomínanému incidentu prišlo po tom, ako sa Sovietsky zväz rozhodol, že na Kube umiestni jadrové zbrane. Američania vtedy zaviedli blokádu ostrova a Sovieti sa ju ponorkami snažili obísť. Americké námorníctvo tieto ponorky vyhľadávalo.
Obísť blokádu sa pokúšala aj ponorka B-59 s jadrovými zbraňami na palube, ktorá sa do Sargasového mora plavila zo Severného ľadového oceánu a stratila kontakt s Moskvou. Sledovala síce americkú komunikáciu, ale potom sa ponorila príliš hlboko. Nikto na palube tak nevedel, či sa už nezačala vojna.
