Z Odesy od nášho spolupracovníka Branislava Ondrášika.
Jidiš, hebrejčina, ruština a ukrajinčina. Odesa je možno najkozmopolitnejším mestom Ukrajiny, no najmä centrom židovskej kultúry v krajine.
Aj v tomto meste Židia trpeli počas druhej svetovej vojny, len v Odese ich zabili státisíce. „Cez druhú svetovú sme utekali pred Nemcami a Rumunmi, teraz utekáme do Nemecka a Rumunska,“ hovorí paradoxnej situácii Zvi Hirsch-Blinder, dobrovoľník odeského židovského múzea.

Ostal tam ako správca sám: jeden jeho kolega ušiel do Berlína, druhý sa pridal k armáde. Odhaduje, že od februárovej ruskej invázie odišla z mesta asi polovica odeských židov - vrátane celej ortdoxnej komunity, jednej z dvoch v meste.
Keď nastalo uvoľňovanie po rozpade Sovietskeho zväzu, bol práve v armáde. Na tie roky nezabudne dodnes. Na tú slobodu. Spoluzakladal novú židovskú organizáciu i synagógu.

Rusko nikdy
Rozmýšľal, že odíde, ale teraz ešte určite nie. Rovnako však vie, že v Rusku žiť nemieni. „Rusko nikdy,“ hovorí. Možné je, že by sa pridal k armáde. Už teraz je v nej mnoho ukrajinských židov. „Myslím, že ich už padlo asi sedemdesiat.“
Zapózuje pod obrazom tŕňových zátarás v Odese počas druhej svetovej vojny. Presne také isté tam majú aj dnes, no tentoraz na obranu proti Rusom. Lemujú pobrežie ako kedysi ostnatý drôt hranice medzi Východom a Západom.