Disneyland oslavoval svojich 50 štýlovo

Prvý deň bol čierny

17. júla 1955 si Walt Disney pozval na otvorenie Disneylandu celú plejádu hviezd. Slávnosť, prenášaná v priamom prenose televíziou a pokrývaná desiatkami novinárov, sa premenila na kalamitu.

Na parku v Anaheime, ktorý leží 50 kilometrov juhovýchodne od Los Angeles, pracovali stovky robotníkov. Od jesene 1954 vysielala stanica ABC každý týždeň reláciu o tom, čo všetko sa chystá, a medzi ľuďmi rástlo očakávanie. Disney, rozhodnutý ohromiť celé Spojené štáty, nechal nainštalovať 22 televíznych kamier pre špeciálne "otváracie vydanie". Uvádzať ho mali dve vtedajšie celebrity - Art Linkletter a Bob Cummings - a jeden herec béčkových filmov, ktorý sa o 25 rokov neskôr stal prezidentom USA - Ronald Reagan.

V očakávaní otvorenia parku pridali projektanti diaľnice pri Anaheime jeden pruh. Ich úsilie však vyšlo naprázdno. V osudný deň napriek tomu celý región uviazol v obrovskej zápche.

A situácia na mieste nebola oveľa lepšia. Disney nechal pre tento deň vytlačiť 11 000 vstupeniek - hlavne pre tlač a celebrity, medzi ktorými boli napríklad Frank Sinatra či Sammy Davis Junior. Pri vstupe do parku sa však napokon tiesnilo 28 000 ľudí a všetci mali v rukách vstupenky, ktoré sa zdali v poriadku. Veľká väčšina z nich však bola sfalšovaná. "Rozpútala sa tam skutočná búrka," rozprávajú pamätníci.

"Všetko, čo sa v ten deň mohlo pokaziť, sa aj pokazilo," povedal Tim O'Day, jeden z vtedajších pracovníkov tlačového odboru Disneylandu. "Čierna nedeľa" v neutíchajúcom rytme prinášala i ďalšie ťažkosti.

Napríklad výzdobu na hlavnej ulici parku natierali ešte v nedeľu za úsvitu krátko po tom, čo cestári doliali posledný asfalt. A tak sa prví návštevníci, ktorí sa opreli o múr, sa zašpinili o čerstvý náter a elegantné dámy na podpätkoch sa zabárali do asfaltu, ktorý ešte nestačil vychladnúť.

To ešte nestačilo - inštalatéri na protest proti tomu, že úvodný deň je privilégiom pre "bohatých a slávnych", vyhlásili štrajk: nefungovali ani kohútiky a fontánky - a to počas vrcholného kalifornského leta, keď teploty prekračovali 43 stupňov Celzia.

Stánky s pitím a jedlom už v polovici dňa nemali čo predávať a málo zabehané atrakcie jednu po druhej postihovali problémy, povedal O'Day.

Na druhý deň novinári zakladateľovi Disneylandu, ktorý si na vybudovanie parku vzal hypotéku a predal i svoje životné poistenie a každý dolár vložil do svojho veľkého sna, predpovedali, že jeho "život" sa blíži koncu. (čtk)

Pre niekoho gýč, pre druhého rozprávkový svet. Raj pre priaznivcov disneyoviek a zábavy zahalenej do čarokrásneho odevu. Prvý zábavný park tvorcu animovaných filmov Walta Disneyeho, kúzelníka kráľovstva menom Disneyland mal v nedeľu 50. narodeniny. Od 17. júla 1955 baví generácie detí i dospelých po celom svete. K nedeľňajším päťdesiatinám nedostal tortu, ale hviezdu na losangeleskom chodníku slávy.

Walt Disney prerazil v roku 1928 so svojím krátkym filmom Steamboat Willy (Parník Willy), kde sa prvý raz objavil slávny myšiak Mickey. Srdce ľudí si získali aj ďalšie animované filmy - Snehulienka a sedem trpaslíkov (1937) či Pinocchio (1940). A spolu s tým zaznamenali aj obrovský komerčný úspech.

Zarobené peniaze Disney investoval do zlepšovania technológie tvorby filmov. Zároveň si však chcel splniť sen vybudovať zábavný a súčasne výchovný "čarovný" park pre deti ipre ich rodičov. Najprv mu v tom zabránila druhá svetová vojna, na začiatku 50. rokov sa prípravy mohli rozbehnúť naplno.

Na pozemkoch pri kalifornskom Anaheime sa začalo stavať v roku 1954. Na mieste pomarančových hájov vznikali rieky, vodopády a hory, rozprávkový zámok, vesmírna raketa i vyhliadková dráha. Spolu s dizajnérmi zo svojich štúdií park navrhoval sám Disney.

Po neslávnom prvom dni, keď novinári pod dojmom nedostatkov prorokovali skorý koniec Disneylandu, sa však stal opak. Detaily a nedostatky rýchlo doladili a do Disneylandu začali prúdiť tisícky a tisícky malých i veľkých návštevníkov.

Od začiatku boli v Disneylande slávne atrakcie ako zámok Šípkovej Ruženky, Snehulienkine dobrodružstvá či vesmírna stanica X-1. A, samozrejme, postavičky Mickeyho, Winnie, káčera Donalda alebo medvedíka Pú. Zvláštne akcie a budovanie nových a nových atrakcií lákali k opakovaným návštevám parku, ktorý si na nedostatok záujmu nemohol sťažovať. Už v roku 1965 privítal desaťmiliónteho hosťa.

V tom istom roku sa začal stavať druhý park vo floridskom Orlande. Pre verejnosť ho otvorili v októbri 1971, päť rokov po Disneyho smrti. Volal sa Svet Walta Disneyho a neskôr k nemu pribudli aj vedeckotechnické Centrum Epcot, filmové Štúdiá MGM alebo Kráľovstvo zvierat.

V roku 1983 vyrazila spoločnosť Disney do sveta a otvorila park v Tokiu. Až v roku 1992 sa disneyovského zábavného parku dočkala i Európa - v Paríži otvorili prevádzku EuroDisney. K súčasným parkom pribudne v septembri ďalší - v Hongkongu.

Disney vytvoril nové rozprávkové postavičky, ale mnohým známym rozprávkovým postavám dal aj podobu, bez ktorej si ich deti už ani nevedia predstaviť. Medvedík Pú sa neobíde bez červeného trička, rovnako ako Snehulienka musí mať naberané rukávy a naškrobený golier.

Za celú svoju históriu musel byť Disneyland dvakrát zatvorený. Po prvý raz sa jeho brány neotvorili po atentáte na prezidenta Johna F. Kennedyho v roku 1963, po druhý raz po teroristických útokoch na Spojené štáty 11. septembra 2001.

Aby si Disneyho parky udržali priazeň návštevníkov, boli v 90. rokoch premenené na rekreačné strediská so všetkým zázemím. Súčasťou sú i hotely v disneyovskom štýle.

Walt Disney založil novú tradíciu rodinnej zábavy (hoci zábavné parky existovali už predtým) a podobné parky začali rásť nielen v USA ako huby po daždi. Parky sú stále jednoznačným komerčným úspechom - sú najväčším cieľom rodinných dovoleniek na svete a navštívi ich každoročne viac rodín než ktorúkoľvek inú turistickú atrakciu planéty. V roku 2004 privítalo Disneyho kráľovstvo kúziel päťstomiliónteho návštevníka. (čtk)