Článok pôvodne vyšiel v denníku Washington Post. Text preložila Barbora Paľovčíková.
WASHINGTON. Niektoré z najväčších svetových demokracií sa v posledných voľbách priklonili ku krajne pravicovým autoritárskym lídrom alebo ich dokonca otvorene prijali. Autoritárski lídri si navzájom sľubujú, že zakročia proti uvoľneným morálnym hodnotám, otvoreným hraniciam a elitám bažiacim po moci.
Voliči v Taliansku si v septembri zvolili nacionalistickú líderku, ktorej strana odmieta výsledky globalizácie. V Brazílii pravicový prezident Jair Bolsonaro počas svojej kampane za znovuzvolenie hovorí, že hlasovanie bude zmanipulované proti nemu. Ide podľa neho o sprisahanie riadené elitami.
Na Filipínach si tento rok voliči zvolili za prezidenta syna svojho bývalého diktátora Ferdinanda Marcosa. Rozhodli sa tak zostať pri „vláde silného muža“.
Mussoliniho chce nechať v minulosti. Taliansko povedie žena, ktorej sa v Bruseli obávajú Čítajte Hoci ruský prezident Vladimir Putin nie je žiadnym zástancom demokracie, koncom minulého mesiaca predniesol prejav, ktorý by v demokraciách od Spojených štátov až po väčšinu Európy znel povedome. Pre mnohých ľudí dokonca príťažlivo.
Putin sa ohradil proti existencii viacerých pohlaví. Skutočnosť, že ľudia sa identifikujú inak ako iba muž a žena nazval „zvrátenosťou“. Ide podľa neho o súčasť „úplného popretia človeka a zvrhnutia viery a tradičných hodnôt, ktorú majú na svedomí západné elity“.
Svet vstúpil do obdobia revolučných premien, ktorým chce Rusko vzdorovať, povedal Putin v prejave. Podobná rétorika sa pritom ozýva v prejavoch Rusku naklonených pravicových politikov v mnohých demokraciách.
Vlna autoritárstva
Bývalý americký prezident Donald Trump nechcel po voľbách v roku 2020 uznať svoju prehru. Volebné výsledky spochybňuje aj väčšina republikánskych kandidátov, ktorí sa uchádzajú o mandát v novembrových voľbách do Kongresu. Historici a politológovia popieranie výsledkov volieb definujú ako základný prvok toho, že krajina smeruje k autoritárskej vláde.
