Haag 18. júla (TASR) - Haagsky tribunál OSN dnes v odvolacom konaní potvrdil trest 13-ročného väzenia pre bývalého povstaleckého lídra chorvátskych Srbov Milana Babiča. Odvolacia komora potvrdila verdikt nižšej inštancie, podľa ktorej Babič v rokoch 1991-92, na začiatku chorvátskej vojny za nezávislosť (1991-95), viedol kampaň s cieľom vypudiť Nesrbov z časti Chorvátska.
Babiča, bývalého premiéra odštiepeneckej Republiky Srbská krajina (RSK) - vytvorenej po tom, čo Záhreb vyhlásil nezávislosť od Juhoslávie, uznali v roku 2004 vinným z prenasledovania, zločinu proti ľudskosti. Babič v žalobnej odpovedi vinu v tomto bode žaloby uznal.
Odvolacia komora v dnešnom verdikte uznala jeden z bodov Babičovho odvolania a skonštatovala, že prvá inštancia nevzala do úvahy niektoré poľahčujúce okolnosti. Skonštatovala však, že táto chyba nemá dopad na spravodlivosť trestu.
Žaloba v rámci dohody s Babičom - na základe ktorej stiahla štyri body obvinení z vojnových zločinov, vrátane vraždy, výmenou za uznanie viny - žiadala maximálny trest 11 rokov väzenia. Súd sa však vzhľadom na závažnosť zločinu rozhodol pre prísnejší trest.
Odvolacia komora rozhodla, že sudcovia prvej inštancie konali správne, keď sa odklonili od odporúčania žaloby.
Babič sa tribunálu vzdal dobrovoľne v roku 2003. Prvá inštancia dospela k záveru, že jeho uznanie viny a spolupráca s prokuratúrou by mali byť zohľadnené ako poľahčujúce okolnosti pri rozhodovaní o výške trestu, keďže postup obžalovaného predstavoval "veľké riziko pre jeho rodinu a jeho vlastnú bezpečnosť".
Prokuratúra považuje Babiča za jedného z najdôležitejších spojencov bývalého srbského prezidenta Slobodana Miloševiča v rámci snáh o vytvorenie srbského štátu na území dnešného Chorvátska.
Babič v procese s Miloševičom v roku 2002 vypovedal proti exprezidentovi. Miloševič čelí obvineniam vzneseným v súvislosti s konfliktmi v Kosove, Bosne a Chorvátsku z 90. rokov. Bosnianska žaloba obsahuje aj obvinenie z genocídy.
Babič bol druhý etnický Srb, ktorého Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odsúdil po uznaní viny. Prvou sa stala bývalá bosnianskosrbská prezidentka Biljana Plavšičová, ktorú za rolu v zločinoch spáchaných počas bosnianskej vojny (1992-95) odsúdili v roku 2004 na 11 rokov väzenia.
