Autorka je ukrajinskou novinárkou. Článok vznikol s podporou think-tanku Institute for Central European Strategy.
Rovina, široké nekonečné polia slnečníc a pšenice, kľukaté rieky Inhul a Рivdennyj Buh (Južný Bug). V dedinách sú malé jednoposchodové domy, často maľované pestrými farbami, pri bráne sú vždy kvety a lavička.
V centre obce je obchod, škola a trhovisko. Deti sa hrajú pri ceste a mávajú na okoloidúce autá. Najmä na tie s ukrajinskými identifikačnými znakmi. Takto pôsobí Mykolajivská oblasť.
Je to však len na prvý pohľad. Keď sa priblížite k frontovej línii, obraz sa postupne mení. Čoraz menej ľudí a okolo stále viac zničených domov a budov.
Život v ruinách
Južnú časť regiónu obsadili Rusi. V tých mestách a dedinách sa Rusi pokúšali usporiadať nezákonné referendá o pripojení sa k Rusku. Väčšina regiónu je však pod kontrolou Ukrajiny.
V oslobodených dedinách vidno zničenú infraštruktúru a domy. Najviac zasiahnuté boli školy, škôlky, kultúrne domy a továrne. Sú to miesta, kde sa skrývalo najviac ľudí.
Chodia spať skôr, aby sa vyspali, kým prídu výbuchy. Reportáž z Mykolajiva Čítajte Niektoré budovy majú nápisy Ľudia a Deti. Miestni obyvatelia sa tak snažili zachrániť si život, ale Rusi tie budovy aj tak ostreľovali.
Podľa slov miestnych obyvateľov jednej z oslobodených dedín boli dni, keď bolo počuť dvesto aj tristo výbuchov. Strieľali nielen na objekty strategickej infraštruktúry - rozvodne a vodárne - ale aj na civilné objekty. Väčšina domov je zničená alebo neobývateľná. Ľudia žijú v garážach a prístreškoch.
„V našej dedine ostalo asi desať ľudí. Nemáme kam ísť. Som chorá a je mi jedno, kde zomriem. Suseda má kravu a kozy. Kam pôjde? Takže tu žijeme. To najhoršie sme už prežili. Teraz sa musíme pripraviť na zimu. Nemáme svetlo ani plyn. Voda ostala len v studni. Domy si nejako opravíme alebo sa presťahujeme do tých, ktoré sú na tom lepšie. Zima bude krutá,“ povedala miestna obyvateľka.
