PEKING, BRATISLAVA. Jazierka s rybami opustili, polia s bambusmi a kvetmi vytrhali. Namiesto nich čínska vláda prezidenta Si Ťin-pchinga od farmárov žiada, aby sa vrátili k pestovaniu obilia a ryže, aj keď to vynáša oveľa menej.
„Od starodávnych čias sa čínski farmári najviac obávali počasia,“ povedal pre Financial Times farmár z mesta Če-ťiang, ktorý musel zatvoriť svoju škôlku pre stromy a rastliny a namiesto toho nasadiť ryžu.
„Teraz je našou najväčšou obavou vládna politika. Nikdy neviete, kedy sa vaša farma, ktorá posledné roky dostávala vládnu podporu, stane nelegálnou.“
Podobné praktiky pritom so sebou v minulosti prinášali tragédie. Keď napríklad chcel Mao Ce-tung spriemyselniť vidiek a v 50. rokoch spustil program Veľkého skoku vpred, prinieslo to so sebou hladomor s desiatkami miliónov obetí.
Príkazy zhora sa napriek tomu vracajú. Aj to je jeden zo znakov posledných desiatich rokov, keď je pri moci prezident Si Ťin-pching.
Ujgurská aktivistka: Čína hľadá u nacistov lekcie, ako robiť genocídu Čítajte V záujme sebestačnosti začala vláda obmedzovať pestovanie výnosnejších plodín a podnikanie, ktoré dostalo krajinu od 70. rokov k súčasnej prosperite. Upevňuje sa centrálna moc.
Podobne silný ako Mao
A súčasťou tohto procesu je aj upevňovanie moci samotného Sia. V nedeľu ho stranícky kongres potvrdil vo funkcii generálneho tajomníka čínskej komunistickej strany na tretie funkčné obdobie, teda na ďalších päť rokov.
Za prezidenta by ho mali znovu zvoliť na jar. Nestalo sa tak od smrti Mao Ce-tunga v roku 1976, odvtedy sa totiž lídri na čele strany striedali po desiatich rokoch.
„Systém pravidelnej obmeny vedenia je týmto definitívne pochovaný,“ uviedol pre SME Richard Q. Turcsányi zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ázijské štúdiá.
