KYJEV, BRATISLAVA. Len čo ruský prezident Vladimir Putin v septembri vyhlásil mobilizáciu, začali Alime zvoniť telefóny. Volali muži, ktorých vek sa blížil k šesťdesiatke, ale aj ženy.
Mladí zdravotníci, učitelia, študenti. Volali ľudia, ktorí si nikdy neprešli vojenskou službou. Spájalo ich, že rovnako ako Alime patria ku Krymským Tatárom, menšine žijúcej na ukrajinskom polostrove okupovanom Rusmi.
Podobne ako pri iných ruských menšinách, aj z radov Krymských Tatárov zaznieva, že povolávací rozkaz dostáva väčšie percento ľudí ako pri väčšinovej populácii. Navyše, väčšina Krymských Tatárov nesúhlasila s pripojením Krymu k Rusku a ostali lojálni voči Kyjevu.
Krymskí Tatári sa stávajú cudzincami vo vlastnej krajine Čítajte „Mobilizácia sa stala spôsobom, ako sa zbaviť nežiaducich ľudí, je to istý spôsob vraždy,“ povedala pre Politico Aljona Lunovová z ukrajinského ľudskoprávneho centra Zmina. „Keď už dostanú zbrane a skončia na fronte, ich šanca na prežitie je prakticky nulová.“
Zbitá a mučená
Rusko už roky vyčíta Ukrajine, že utláča menšiny na svojom území. Práve nutnosťou chrániť rusky hovoriacich ľudí Moskva obhajovala podporu separatistov v roku 2014, obsadenie Krymu aj tohtoročnú inváziu.
