Moskva 18. júla (TASR) - Takmer polovica Rusov sa domnieva, že nespokojnosť populácie môže aj v Rusku viesť k podobným protestom, ako tomu bolo pri revolúciách v Gruzínsku, na Ukrajine či v Kirgizsku. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky nadácie FOM, ktoré počas víkendu zverejnili v Moskve.
Osemnásť percent respondentov považuje za hlavnú príčinu prípadných protestov nespokojnosť s vývojom životnej úrovne a s masovým rozšírením biedy v krajine. Nespokojnosť s predstaviteľmi moci, schválenie "protiľudových" zákonov, realizáciu nepremyslených reforiem a problémy v sociálnej oblasti označila za prípadný katalyzátor eventuálnych protestov deväť percent opýtaných.
Podiel istých domácich politických síl zainteresovaných na zmenách moci, respektíve vplyv zahraničia označilo za možné príčiny päť percent respondentov. Celkove až 42 percent oslovených sa domnieva, že v Rusku sú politické sily schopné zorganizovať masové protesty, ktoré by viedli k zmenám v mocenských štruktúrach.
Z reprezentačného prieskumu, ktorý sa konal začiatkom júla, vyplýva, že 49 percent respondentov sleduje aktuálne dianie v troch spomínaných bývalých republikách ZSSR, ďalších 34 percent bolo o tamojšom revolučnom vývoji informovaných povrchne, kým 15 percent nedisponovalo žiadnymi informáciami o tamojších zmenách.
Až 41 percent dobre informovaných občanov Ruska nepovažuje vývoj v spomínaných krajinách za udalosti revolučného charakteru a viac ako polovica z nich (55 percent) sa domnieva, že ide o dôsledok zasahovania spoza hraníc.
Tridsať percent opýtaných ráta s tým, že v dôsledku zmien v Gruzínsku, na Ukrajine a v Kirgizsku sa ďalej zhoršia životné podmienky priemerných občanov týchto krajín, kým opačného názoru bolo iba šesť percent respondentov.
Z iného prieskumu verejnej mienky FOM vyplýva značná nedôvera ruských občanov voči volebnému systému. Výsledky volieb totiž nezodpovedajú podľa 55 percent respondentov vôli ľudu, opačný názor vyjadrilo 33 percent oslovených.
Viac ako polovica respondentov (51 percent) predpokladá, že parlamentné voľby v roku 2007 nebudú korektné, 23 percent zastáva optimistickejší názor, kým v prípade prezidentských volieb 2008 je tento percentuálny pomer mierne optimistickejší (44:41).
Súdnictvu krajiny neverí 64 percent oslovených, iba 30 percent sa vyjadrila opačne. Navyše takmer polovica respondentov (49 percent) sa domnieva, že na území krajiny jestvujú politickí väzni, ich existenciu nepredpokladá 29 percent oslovených.
