OSLO, BRATISLAVA. Bieloruský diktátor Alexander Lukašenko v roku 2014 vedel, že sankcie Európskej únie tvrdo postihujú ekonomiku jeho štátu, a tak sa rozhodol pre zmierlivé kroky.
Na slobodu sa dostalo niekoľko politických väzňov, odsúdil dokonca ruskú anexiu ukrajinského Krymu a celkovo sa začal voči Západu stavať otvorenejšie.
Z väzenia sa dostal aj Ales Bjaljacki, šéf najväčšej ľudskoprávnej organizácie v krajine Vjasna. Hneď po prepustení však varoval, že diktátor sa v skutočnosti nezmenil, len je „šikovný demagóg“.
„Systém sa nezmenil. Dnes ma pustili, zajtra zavrú ďalších,“ povedal v roku 2014 v rozhovore pre SME.
Disident: Diktátor Lukašenko si zlepšil imidž, ale nezmenil sa Čítajte Už vtedy varoval, že režim podľa neho tak skoro nepadne. Po ôsmich rokoch sa dá povedať, že má pravdu.
Lukašenko ustál protesty po zmanipulovaných voľbách aj vďaka hromadnému zatýkaniu odporcov a brutálnym zásahom polície. Väčšina jeho odporcov je vo väzení alebo v zahraničí.
Znovu vo väzení
Lukašenko je dnes znovu najbližším spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vo februári spustil ofenzívu na Ukrajinu a od ktorého závisí politické prežitie bieloruského diktátora.
A 60-ročný Bjaljacki je od minulého roka znovu vo väzení. Tam sa zrejme dostane k správe, že jeho dlhoročný boj za ľudské práva v organizácii Vjasna ocenil Nobelov výbor v Osle cenou mieru.
Ocenenie za rok 2022 okrem neho dostala ruská organizácia Memorial a ukrajinské Centrum pre občianske slobody.
