V Iráne už takmer tri týždne prebiehajú masové protesty proti režimu.
Ľudia vyšli do ulíc po správe o násilnej smrti Mahsy Amíniovej, ktorú členovia "mravnostnej polície" ubili pre to, že podľa nich nemala správne zahalené vlasy, čo je v Iráne povinné.
Demonštranti vzápätí začali prejavovať hnev aj voči nízkej životnej úrovni či vysokej miere korupcie. Iránsko-americká akademička HALEH ESFANDIARIOVÁ však pripomína, že protesty sú aj o právach žien.
"Ženy nechcú nosiť hidžáb. Chcú byť slobodné, aby sa mohli obliekať, ako chcú, aby sa s ľuďmi mohli stretávať ako ktorýkoľvek iný mladý človek po svete," hovorí pre SME.
Haleh Esfandiariová
- zameriava sa najmä na iránsku politiku, práva žien a demokratizačné procesy na Blízkom východe,
- je bývalou riaditeľkou programu pre Blízky východ v americkom think tanku Wilson Center,
- z Iránu odišla po islamskej revolúcii v roku 1979,
- v roku 2007 ju zadržali počas návštevy Iránu, v teheránskom väzení na samotke strávila takmer štyri mesiace.
Ako to momentálne vyzerá v Iráne? V akom štádiu sú protesty?
Protesty už trvajú viac ako dva týždne. Rozširujú sa napriek útokom bezpečnostných zložiek voči demonštrantom. K protestujúcim sa pridávajú ďalšie skupiny, napríklad aj študenti teológie v rôznych mestách. Podporu protestom verejne prejavili už aj športovci, umelci či univerzitní profesori.

Je veľmi zaujímavé - a nesmieme na to zabúdať - že na čele protestov stoja ženy. Pre mladé ženy je to feministická revolúcia. Sú to deti Islamskej revolúcie (z roku 1979, pozn. red.). Narodili sa po revolúcii, celý život museli nosiť hidžáb. v Iráne chodili do školy aj na univerzity, kde ich indoktrinovali.
Toto je ich reakcia. Nechcú nosiť hidžáb. Teraz však protesty nie sú len o tom. Chcú byť slobodné, aby sa mohli obliekať, ako chcú, aby sa s ľuďmi mohli stretávať ako ktorýkoľvek iný mladý človek po svete.
Spúšťačom protestov bola smrť 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíniovej, ale rýchlo sa z nich stali masové demonštrácie proti režimu. Prečo sa to stalo práve teraz?