Americký vojenský výskum ročne investuje 30-tisíc eur na jedného vojaka. V EÚ pripadne na jedného „ramba“ ročne 4500 eur. FOTO - ČTK/AP
Americký prezident George Bush poslal do Kongresu návrh rozpočtu, ktorý sa nedá nazvať inak ako vojnový. „Čokoľvek bude obrana našej krajiny stáť, zaplatíme to,“ povedal Bush pred týždňom v Kongrese v správe o stave únie. V pondelok kongresmanom poslal návrh rozpočtu, ktorý jeho slová potvrdil: na obranu by mala Amerika v roku 2003 minúť o 48 miliárd dolárov viac ako tento rok. Ďalších 38 miliárd by malo ísť na zvýšenie domácej bezpečnosti.
Ešte pred rokom sa zdalo, že Amerika ani nebude vedieť, ako využiť miliardy prebytkov. Ekonomika šliapala a zdalo sa, že krajina má zázračný mešec. Po teroristických útokoch a ekonomickej recesii sa však z rozpočtu stala jasná záležitosť. Peniaze nazvyš idú len do obrany a na daňové úľavy, ktoré sú hlavnou témou Bushovho programu.
Po 11. septembri sa všetko zmenilo. Armáda dostala voľnú ruku. Zabudnuté sú plány na znižovanie počtov vojakov, lietadiel, tankov. Prekryli sa aj pochybnosti o budovaní systému protiraketovej obrany. Injekcie majú dostať projekty, ktoré robia z americkej armády najmodernejšiu silu na svete. Z rozpočtu preto budú žiť aj výskumy bezpilotných špionážnych lietadiel či iná technika budúcnosti. Nič na tom nemení ani fakt, že Amerika viedla prvú vojnu 21. storočia v Afganistane, ktorý je vybavený skôr ako nepriateľ z dávnej minulosti.
Napriek tomu sa nečaká, že by Bushov obranný plán niekto kritizoval. Republikáni aj demokrati vojnu proti terorizmu podporujú. Rovnako ako veľká väčšina Američanov.
Spory budú nepochybne o daňových úľavách, kde majú demokrati pocit, že Bush ide proti väčšine a chce zvýhodniť len najbohatších.
Úplne bez problémov to nemusí byť ani v otázkach armády. Nie že by niekto bojoval proti peniazom pre Pentagon. Skôr naopak. Mnohí demokrati a vojenskí analytici podľa denníka The New York Times upozorňujú, že ani najväčšie zvýšenie za posledných 20 rokov nemusí stačiť. Nejde vraj ani tak o peniaze. Problém je skôr v tom, že Bush s ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom neurobili zásadnú reformu. Nezastavili staré programy, čo by umožnilo rozbehnúť nové. Už dnes dávajú Spojené štáty na obranu viac peňazí ako 15 krajín s najväčším vojenským rozpočtom vrátane Ruska, Číny a krajín NATO. Najbližšie roky budú v Amerike asi v znamení vojakov. Na mieste je preto ďalšia obava: už dnes je diera medzi Amerikou a jej spojencami obrovská. O pár rokov bude však Amerika celkom osamelá. Spojenci pravdepodobne už nebudú partnermi.
