Ukrajina Rusko Online: Ruská tajná služba vyšetruje poškodenie plynovodov ako medzinárodný terorizmus

Americké ministerstvo zahraničných vecí označilo výsledky pseudoreferend o pripojení k Rusku za vykonštruované a vymyslené v Moskve. "Je to vôľa Moskvy, nie slobodná vôľa Ukrajiny alebo jej ľudu," uviedol hovorca rezortu.

Ned Price zároveň dodal, že Spojené štáty očakávajú, že Rusko sa pokúsi anektovať na základe fingovaných referend časť ukrajinského územia.

"Nezáleží na tom, na čo si prezident Putin a jeho komplici robia nárok, tieto oblasti ostanú časťou Ukrajiny," vyhlásil Price. "Ukrajina má plné právo aj ďalej brániť svoju suverenitu a územnú celistvosť," dodal.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí okrem toho uviedol, že jeho rezort ohlási v reakcii na referendá "dodatočné opatrenia". "Spojené štáty nikdy neuznajú ruské snahy o anexiu častí Ukrajiny," zakončil Price. (TASR)

Nový balík európskych sankcií voči Rusku postihne viac než 1300 ľudí a firiem. Oznámil to šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.

"Tento zoznam je zameraný na kľúčových predstaviteľov s rozhodovacou právomocou, oligarchov, vysokých vojenských predstaviteľov a propagandistov zodpovedných za narúšanie územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol Borrell.

Nový sankčný zoznam bol podľa neho pripravený v reakcii na ruské provokácie, ako označil mobilizáciu vojakov, a fingované referendá na okupovaných územiach Ukrajiny.

Reštriktívne opatrenia sa budú týkať tých, ktorí podporujú ruskú inváziu, pomáhajú jej alebo z nej profitujú, ako aj ľudí zapojených do okupácie a nelegálnej anexie ukrajinského územia. Majú k nim patriť aj vysokopostavení predstavitelia ruského ministerstva obrany – vrátane ministra Sergeja Šojgua. (TASR)

Ruská tajná služba FSB vyšetruje poškodenie plynovodov Nord Stream v Baltskom mori ako "medzinárodný terorizmus". S odvolaním sa na generálnu prokuratúru to uviedla agentúra Interfax.

Podľa európskych politikov aj EÚ za haváriou stoja úmyselné útoky, Moskvu priamo neobvinili. Zatiaľ nie je jasné, čo poškodenie spôsobilo, podľa Dánska bude miesto možné preskúmať najskôr za týždeň.

Ruská generálna prokuratúra vyšetrovanie zdôvodnila tým, že poškodenie plynovodov "spôsobilo Rusku značné hospodárske škody". (ČTK)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa snaží získať podporu od zahraničných lídrov v reakcii na nedávne referendá. Zelenskyj telefonoval s lídrami viacerých krajín vrátane Británie, Kanady, Nemecka a Turecka.

Ukrajinský prezident ich žiadal o väčšiu vojenskú podporu a zavedenie tvrdších protiruských sankcií.

"Očakávame, že Londýn bude mať vedúce postavenie v reakcii na ruské fingované referendá. Obranná a finančná pomoc Ukrajine musí byť v rámci odpovede posilnená," uviedol Zelenskyj po telefonáte s britskou premiérkou Liz Trussovou.

Kanadskému premiérovi Justinovi Trudeauvi v samostatnom telefonáte Zelenskyj povedal, že svet sa nesmie skloniť pred ruským "jadrovým vydieraním". "Agresor musí jasne pochopiť všetky dôsledky svojej nezodpovednosti," uviedol ukrajinský prezident. (TASR)

Ukrajina by mohla oslobodiť Krym v polovici budúceho roka, myslí si americký vojenský generál vo výslužbe Ben Hodges. Vyhlásil, že prechováva „veľkú dôveru“ voči ukrajinským ozbrojeným silám.

„Dúfam, že do konca tohto roka ukrajinské sily zatlačia ruské sily na pozície z 23. februára a do polovice budúceho roka budú Ukrajinci na Kryme,“ povedal v rozhovore pre litovskú verejnoprávnu televíziu LRT Hodges.

Ten minulý týždeň v rozhovore pre Kyiv Independent povedal, že vo vojne nastal „bod nezvratného impulzu pre Ukrajinu“. Na margo súčasného stavu ruských ozbrojených síl povedal, že „nechcú bojovať, sú vyčerpaní, rovnako tak aj ich logistika“. (SITA)

USA oznámili nový balík pomoci pre Ukrajinu vo forme zbraní a zásob v hodnote 1,1 miliardy dolárov. Nová pomoc má ukrajinskú armádu posilniť v strednodobom a dlhodobom horizonte. 

Balík objednávok pre amerických vojenských dodávateľov zahŕňa raketové systémy HIMARS a muníciu, systémy na likvidáciu dronov, radary a obrnené vozidlá, uvádza sa v oznámení amerického ministerstva obrany. (TASR)

Viac ako polovica plynu z poškodených plynovodov Nord Stream v Baltskom mori už unikla do atmosféry, uviedol šéf Dánskej energetickej agentúry Kristoffer Bottzauw.

"Jasná väčšina" plynu vyšla z plynovodov, povedal Bottzauw a dodal, že sa očakáva, že zvyšok bude preč do nedele.

Dánsky minister obrany Morten Bodskov povedal, že potrvá „jeden alebo dva týždne“, kým sa začnú inšpekcie poškodených štruktúr. (The Guardian)

Štrnásť ľudí utrpelo zranenia pri výbuchu munície v juhoruskej Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou. Informoval o tom oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP.

"Explózia munície spôsobená ľudským zlyhaním nastala vo Valujskom okrese. Štrnásť ľudí utrpelo zranenia rôzneho stupňa závažnosti. Je im poskytovaná všetka potrebná lekárska pomoc. Na mieste sú pohotovostné služby a prípad vyšetrujú," uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti. (TASR)

Moskva nevydá pasy Rusom mobilizovaným armádou, uviedol vládny informačný portál, keďže sa zvyšujú obavy z cestovných obmedzení a desaťtisíce ľudí utekajú z krajiny.

„Ak je občan predvolaný na vojenskú službu alebo dostane predvolanie [na mobilizáciu], bude mu zamietnutý pas,“ uvádza sa na vládnej webovej stránke. (AFP)

Maďarská vláda sa v rámci národnej konzultácie spýta občanov na ich názor na energetické sankcie voči Rusku. O rozhodnutí kabinetu informoval premiér Viktor Orbán.

"Európska únie prinútila členské štáty k tomu, aby boli na Rusko uvalené energetické sankcie. Odvtedy ceny energií mohutne narástli. Brusel sľuboval, že sankcie prispejú k ukončeniu vojny, a že tieto sankcie zasiahnu agresora. Namiesto toho dnes každý občan Európy platí sankčnú cenu za energie," konštatoval Orbán.

V deň, keď z Iziumu začali prichádzať správy o masových hroboch, ruský veľvyslanec Bratčikov zaviedol pozornosť na cintorín vojakov v Ladomirovej, kde vraj zhanobili pietne miesto. Má to širšie súvislosti. Píše filozof Fedor Blaščák. (SME)

Nemecko neuzná výsledky referend o pripojení k Rusku, ktoré zorganizovala Moskva v okupovaných ukrajinských oblastiach. Vyhlásil to nemecký kancelár Olaf Scholz počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

"Nemecko nikdy neuzná výsledky fingovaných referend" v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, povedal Scholz Zelenskému podľa kancelárovho hovorcu Steffena Hebestreita.

Scholz a Zelenskyj okrem toho hovorili o "možnostiach ďalšej pomoci" zo strany Nemecka vrátane obnovy Ukrajiny, uviedol Hebestreit. Spolkový kancelár pritom zdôraznil, že Nemecko "nepoľaví pri poskytovaní konkrétnej politickej, finančnej a humanitárnej pomoci Ukrajine, ani pri obrane jej suverenity a územnej celistvosti a dodávkach zbraní". (TASR)

Švédska bezpečnostná služba začala vyšetrovanie sabotáže v súvislosti s incidentom v plynovodoch Nord Stream, uviedla agentúra a dodala, že nemožno vylúčiť, že „za tým stojí cudzia mocnosť“.

Jednotka podľa vyhlásenia prevzala predbežné vyšetrovanie od švédskej policajnej agentúry. 

„Bezpečnostná služba preberá vyšetrovanie, pretože môže ísť o závažný zločin, ktorý môže byť aspoň čiastočne namierený proti švédskym záujmom. Nedá sa vylúčiť ani to, že za tým stojí cudzia moc,“ dodala služba. (CNN)

Britská premiérka Liz Trussová telefonovala s prezidentom Volodymyrom Zelenským a zdôraznila, že Spojené kráľovstvo nikdy neuzná ruské pokusy o anexiu častí Ukrajiny, uviedla Downing Street. (The Guardian)

Pápež František sa modlil za "kruto" mučený ukrajinský ľud . Na konci pravidelnej týždennej generálnej audiencie vo Vatikáne František venoval myšlienky Ukrajine, ktorá "veľmi trpí, a úbohým ľuďom, ktorí sú tak kruto skúšaní". (TASR)

Putinovu chaotickú mobilizáciu už kritizujú aj výrazné tváre prokremeľskej propagandy. “Odvedenci majú mobily a nebudú mlčať,” vyhlásil Vladimir Soloviov, ktorý predtým hrozil Západu použitím jadrových zbraní. (SME)

Ukrajina dobyla ďalšie územia v Doneckej oblasti. Videá na sociálnych sieťach zobrazovali vojakov, ako vztyčujú vlajku v Novoselivke a geolokované video ukazuje ukrajinské vojenské vozidlá, ktoré sa pohybujú cez okres Zelena Dolyna.

Tieto územné zisky naznačujú, že časť územia stále držaného proruskými silami v meste Lymaň a jeho okolí je vystavená väčšiemu riziku obkľúčenia. Ukrajinci už kontrolujú územie na západ a juh od mesta a teraz postupujú na sever od neho.

Ruský vojenský bloger Pegov z dediny Torske neďaleko Lymaňu informoval, že situácia je každým dňom napätejšia. Pegov vo videoreportáži uviedol, že včera večer skupiny ukrajinských jednotiek podnikli prieskumné útoky v oblasti. Ak by ukrajinské jednotky dobyli Torske, neznámy počet proruských jednotiek, najmä zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky, by bol v meste Lymaň prakticky odrezaný. (CNN, TASR)

Rusko obmedzilo vjazd áut do regiónu susediaceho s Gruzínskom. Vyvolala to snaha tisícov ľudí odísť do Gruzínska a vyhnúť sa tak mobilizácii. 

Šéf regionálnej samosprávy Meňajlo vyhlásil v autonómnej republike stav "vysokej pohotovosti" a "obmedzil vstup automobilov do Severného Osetska". Podľa nových pravidiel sem majú povolený vjazd iba osobné autá, ktoré sú zaevidované v Severnom Osetsku, v susednej gruzínskej odštiepeneckej republike Južné Osetsko alebo v samotnom v Gruzínsku. (TASR)

Referendá sťažujú snahy o diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine, tvrdí turecký prezident. Erdogan pri telefonáte s ukrajinským prezidentom zopakoval pripravenosť Turecka "zásadne prispieť" k mierovému riešeniu vojny.

Ponúkol tiež pozíciu sprostredkovateľa alebo pomocníka pri vytvorení demilitarizovanej zóny okolo ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne. (TASR)

Potrvá až dva týždne, kým Dánsko bude môcť preskúmať úniky z dvoch plynovodov Nord Stream. Dôvodom je tlak v potrubiach a množstvo unikajúceho plynu, vysvetľoval dánsky minister obrany Bödskov.

"Nastal veľmi veľký výbuch, preto nejaký čas bude trvať, kým sa tam dolu dostaneme," doplnil Bödskov. Potrubia vedú v hĺbke 80 metrov na dne Baltského mora.

V utorok dánska premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že úrady pokladajú úniky plynu z pondelka za následok "zámerných činov". "Nehovoríme o nehode," poznamenala premiérka. Európska únia sľúbila "na túto sabotáž masívnu a jednotnú reakciu".

Aj keď plynovody v súčasnosti nefungujú, v oboch sa stále nachádza zemný plyn. Ich prevádzkovateľom je konzorcium, ktorého väčšinovým vlastníkom je ruský plynárenský gigant Gazprom. Podľa dánskych úradov bude plyn z potrubia unikať "najmenej týždeň". (TASR)

Európska komisia navrhuje ďalšie sankcie voči Rusku vrátane stropu na ceny ropy. Zahŕňa aj ďalšie dovozné obmedzenia v hodnote sedem miliárd eur, oznámila predsedníčka komisie von der Leyenová.

O návrhu teraz budú rokovať členské štáty Európskej únie, rozhodnúť musia jednomyseľne.

Von der Leyenová novinárom povedala, že krajiny EÚ by mali tiež uvaliť sankcie voči predstaviteľom zodpovedným za "fingované referendá" o pričlenení k Rusku na okupovaných územiach Ukrajiny. Podľa jej slov sú Kremľom zorganizované hlasovania "nelegálnym pokusom o zabratie územia a násilnú zmenu medzinárodných hraníc".

Navrhovaný ôsmy súbor sankcií zahŕňa aj ďalšie zákazy vývozu kľúčových technológií používaných v armáde, ako sú výrobky pre leteckú dopravu, elektronické komponenty a špecifické chemické látky. Zakáže tiež občanom EÚ pôsobiť v riadiacich orgánoch ruských štátnych spoločností, priblížila von der Leyenová.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

Russia has escalated the invasion of Ukraine to a new level.

And we are determined to make the Kremlin pay the price for this further escalation.

Today, we are proposing a new package of biting sanctions against Russia ↓
https://t.co/MrirRm1m4l

Ursula von der Leyen

Press statement on sanctions against Russia

28.9.2022 o 16:01 · archivované: 28.9.2022 o 16:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Srbsko neuzná výsledky ruských "referend" o ukrajinských územiach, vyhlásil srbský prezident Vučič. Belehrad má pritom s Moskvou blízke vzťahy. 

"Srbsko... neuzná (tieto referendá), pretože dodržiava medzinárodné právo, Chartu Organizácie Spojených národov a rezolúcie OSN," uviedol Vučič .

Belehrad opakovane odmietol podporiť v OSN inváziu na Ukrajinu a uviedol, že plne podporuje jej územnú celistvosť. "Chránime našu vlastnú územnú celistvosť a je v našom najlepšom záujme chrániť teritoriálnu integritu ďalších medzinárodne uznaných krajín," uviedol Vučič. (TASR)

Eurokomisár Várhelyi oznámil vyplatenie 500-miliónovej pomoci Ukrajine. Predstavuje podporu riešení bývania, vzdelávania a zlepšenia potravinovej bezpečnosti. 

Várhelyi sa v Kyjeve stretne s predstaviteľmi vlády, aby prediskutovali podporu EÚ a reformy uvedené v stanovisku Komisie k žiadosti Ukrajiny o členstvo.

„Ukrajina má náš najvyšší rešpekt za to, že bojuje za nezávislosť a demokraciu a zároveň pracuje na reformách, aby napredovala na svojej ceste do EÚ. Teší ma, že štatút kandidátskej krajiny už vytvoril pozitívny reformný impulz, najmä v oblasti boja proti korupcii a reformy súdnictva,“ povedal. (TASR)

Rusko chce pokračoval v invázii Ukrajiny minimálne do dobytia celej Doneckej oblasti. Samozvaná Donecká ľudová republika ovláda iba časť územia

Túto odštiepeneckú entitu podporuje Rusko v boji proti Ukrajine od roku 2014. Aj inváziu na Ukrajine Moskva zdôvodňuje snahou chrániť ruskojazyčných obyvateľov Donbasu pred "genocídou" zo strany Kyjeva. Ukrajina aj západné krajiny to považujú za zámienku, aby Moskva mohla zabrať územie iného štátu v imperiálnom štýle.

Hoci Rusko a jeho separatistickí spojenci ovládajú takmer celú Luhanskú oblasť, ktorá tvorí druhú polovicu Donbasu, v Doneckej oblasti ovládajú len asi 60 percent územia. (TASR)

Európska komisia otvorila výzvu na pomoc výskumníkom vysídleným z Ukrajiny. Doktorandskí a postdoktorandskí výskumníci dostanú štipendiá, ktoré program poskytne z celkového rozpočtu 25 miliónov eur.

Výzva má pomôcť špičkovým vedcom a umožniť im pokračovať v ich práci, mať prístup k odbornej príprave, zvyšovaniu kvalifikácií a profesijnému rastu, a za vhodných okolností uľahčiť opätovnú integráciu vedcov na Ukrajine, aby mohli obnoviť výskumný a inovačný potenciál krajiny. (TASR)

V Záporožskej oblasti  sa na nelegálnom referende o pripojení k Rusku zúčastnilo iba pol percenta obyvateľov, povedal legitímny starosta Melitopoľa Ivan Fedorov. „Ďakujem Melitopoľčanom za ich vytrvalý odpor voči nepriateľovi," uviedol.

"Žiadny civilizovaný štát neuznáva prevedenie ani výsledky falošného referenda,“ vyhlásil Fedorov. Občanov ubezpečil, že ukrajinská vláda bude naďalej vyplácať dôchodky obyvateľom dočasne okupovaných území, mzdy štátnym zamestnancom a poskytovať všetky sociálne istoty.

Fedorov poznamenal, že na špeciálne zriadenú e-mailovú adresu dostávajú od občanov informácie o zradcoch a úrady tak poznajú mená všetkých kolaborantov. (Ukrajinská pravda)

Veľvyslanectvo USA vyzýva amerických občanov, aby opustili Rusko. Washington znepokojuje, že ruské úrady nemusia uznať dvojaké občianstvo Ruska a Spojených štátov.

Ľuďom s takýmito dokladmi by pritom mohli odoprieť prístup ku konzulárnej pomoci amerického zastupiteľského úradu, zabrániť im opustiť Rusko a povolať ich na vojenskú službu.

"Občania USA by nemali cestovať do Ruska a tí, ktorí tam žijú alebo sa tam nachádzajú, by mali Rusko okamžite opustiť," kým ešte je možnosť cestovať komerčnými linkami, uvádza veľvyslanectvo. Apelovalo tiež, aby sa Američania vyhýbali akýmkoľvek politickým a iným protestným akciám a nefotografovali počas nich policajtov. (TASR)

Šéf okupačnej správy v Záporožskej oblasti Jevhen Balickyj oficiálne požiadal prezidenta Putina o pripojenie k Rusku. O rovnaký krok už požiadal vodca samozvanej Luhanskej republiky i proruská správa Chersonskej oblasti. (ČTK)

Cynická obluda: Jednou z fascinujúcich kognitívnych disonancií podkarpatskýxh putinofilov je ich presvedčenie o západnom sprisahaní proti Slovanom, pred ktorým ich ochráni jedine Voloďa sám.

Ak sa bieloruský prezident Lukašenko zapojí do vojny, spácha podľa Cichanovskej politickú samovraždu . "Dokonca aj ľudia, ktorí sa zastávajú tohto režimu a spojenci Lukašenka sú proti vojne na Ukrajine," tvrdí exilová líderka opozície.

Cichanovská tiež kritizovala "falošné" referendá o pričlenení sa k Rusku, ktoré proruské úrady zorganizovali v štyroch ukrajinských oblastiach. Podľa nej boli tieto hlasovania pokusom Kremľa "predať ruskému ľudu čosi ako víťazstvo" vo vojne na Ukrajine.

"Každý videl, že armáda Kremľa nie je až taká mocná, že kráľ je nahý. Takže žiadna normálna krajina toto referendum neuzná," podotkla.

Zvlášť v Bielorusku sa však zvyšujú obavy, že ruský prezident Putin by teraz mohol nasadiť taktickú jadrovú zbraň na obranu anektovaných území. Cichanovská poznamenala, že samotný Lukašenko použil vlastné "takzvané referendum" na to, aby mohol "legálnou" cestou v Bielorusku umiestniť ruské jadrové zbrane. Ako spresnila, existujú obavy, že by takéto zbrane mohli byť odpálené z Bieloruska.

"Komunikujeme s ľuďmi z armády. Komunikujeme s elitami," spresnila Cichanovská. "Príde chvíľa, keď ľudia z armády, KGB, budú na strane bieloruského ľudu," uviedla. (TASR)

Rusko nebude vydávať cestovné pasy občanom, ktorí boli mobilizovaní do armády. K rozhodnutiu došlo v čase, keď v Rusku narastajú obavy, že možnosti cestovania budú pre mobilizáciu alebo uzavretie hraníc obmedzené.

V iných prípadoch neplatia žiadne obmedzenia na vydávanie pasov potrebných na vycestovanie do zahraničia. Vládny portál tiež uviedol, že muži, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť, môžu vycestovať do zahraničia aj v čase, keď je v Rusku vyhlásená tzv. čiastočná mobilizácia.

Predsedu Štátnej dumy Volodin sa vyjadril, že ruské úrady robia evidenciu mien občanov opúšťajúcich krajinu po vyhlásenej mobilizácii. Volodin pripomenul, že vyvstáva otázka, "ako sa správať k takýmto občanom, ak sa vrátia".

Kvôli obrovským kolónam áut vznikajúcim pred hranicami veľa Rusov necháva svoje autá odstavené vo vlasti. Volodin navrhol prevod týchto áut do vlastníctva rodín vojakov. (TASR)

Okupanti v Chersonskej oblasti nie sú schopní postupu a útočných operácií, tvrdí hovorkyňa ukrajinskej armády na juhu krajiny Humeňuková.

Ruská armáda sa podľa jej slov nemôže pohnúť vpred a sústredí sa výlučne na držanie obranných pozícií, ktoré tvoria najmä železobetónové konštrukcie.

„V Chersonskej oblasti, v našom smere, keďže je to voľná plocha a nekonečné stepi, sa niet za čo schovať. Lesov je veľmi málo, a tak využívajú tie opevnenia, ktoré sú veľmi dlho budované, fungujú výlučne v obrannom režime,“ povedala Humeňuková.

Okupanti ani nemajú kam postúpiť. „Včera sa pokúsili postúpiť s tankovou čatou. Hneď prvý tank narazil na protitankovú mínu a vybuchol. Ďalšie dva sa okamžite otočili a zaujali svoje predošlé pozície,“ poznamenala Humeňuková a dodala, že najlepšou možnosťou pre ruskú armádu je vzdať sa. Zdôraznila, že ruskí vojaci vedia, ako to majú urobiť a disponujú všetkými potrebnými informáciami pre tento účel. (Ukrajinská pravda)

Kremeľ považuje za absurdné obviňovať Rusko z úniku plynu z Nord Streamu. Pripomenul, že USA boli proti obom potrubiam a ich spoločnosti dosahujú veľké zisky z dodávok plynu do Európy. 

Európska únia považuje tieto úniky za "úmyselný čin". Hovorca Kremľa Peskov uviedol, že incidenty treba vyšetriť. Načasovanie opravy poškodených potrubí nie je podľa neho jasné. Na otázku o tvrdeniach, že za možným útokom by mohlo byť Rusko Peskov odpovedal: "Je to celkom predvídateľné a tiež predvídateľne hlúpe."

Peskov pripomenul, že aj pre Rusko sú úniky veľký problém, pretože obe vetvy Nord Streamu sú naplnené plynom pripraveným na čerpanie. Plyn je veľmi drahý a teraz mizne vo vzduchu. "Máme o to záujem? Nie, nemáme, stratili sme trasu na dodávky plynu do Európy," povedal Peskov.

Nemecko, Dánsko a Švédsko vyšetrujú úniky plynu ako útoky. (TASR)

Ruský parlament bude o anexii ukrajinských území rozhodovať na budúci týždeň. Moskvou dosadení lídri Luhanskej a Chersonskej oblasti v medzičasom oficiálne požiadali ruského prezidenta Putina o anektovanie území.

Proruský líder Luhanskej oblasti Pasečnik a líder Chersonskej oblasti Saldo sú už údajne na ceste do Moskvy.

Doterajšie predpoklady rátali s tým, že Putin by mohol anexiu uvedených regiónov k Rusku oficiálne ohlásiť už tento piatok počas prejavu v oboch komorách parlamentu.

Matvijenková, predsedníčka hornej komory ruského parlamentu, ohlásila, že Rada federácie bude rozhodovať o pripojení Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku na svojom pravidelnom utorkovom zasadnutí. (TASR)

Vojna sa skončí až po úplnej deokupácii celej Ukrajiny, vyhlásil ukrajinský prezident. „Ukrajina, žiaľ, nemôže vrátiť životy mŕtvym občanom, ale je schopná obnoviť spravodlivosť, a tá sa začína získaním svojej pôdy“, tvrdí Zelenskyj.

„Ak to nebude jasne pochopené, že sme získali naspäť našu zem, vojna sa skončila a je tu mier, ale vždy bude niečo s otáznikom, niektorá časť nebude deokupovaná a inej sa bude týkať nejaký kompromis, potom mi verte, že Rusko sa vždy bude vracať, aby okupovalo našu pôdu,“ vyhlásil Zelenskyj. (TASR)

Líder samozvanej Luhanskej republiky Leonid Pasečnik oficiálne požiadal prezidenta Putina o pripojenie k Rusku. Rovnaký krok chystá aj proruská správa juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

Ruské okupačné a proruské úrady tvrdia, že o pripojenie k Ruskej federácii požiadali v hlasovaní obyvatelia ukrajinských oblastí. Kyjev a Západ hlasovanie označujú za neplatné a nelegálne. (ČTK)

Poľsko a Bulharsko vyzývajú svojich občanov, aby opustili Rusko. Moskva pre mobilizáciu uvažuje o úplnom zatvorení hraníc so susednými štátmi. Z krajiny pre obavy z odvodov utekajú státisíce mužov.

Bulharské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že vyzýva občanov, aby sa zdržali ciest do Ruska a tým občanom, ktorí v krajine sú, odporučilo, aby zvážili možnosť rýchleho odchodu s využitím v súčasnosti dostupných dopravných prostriedkov.

Podobné vyhlásenie vydalo aj poľské ministerstvo zahraničných vecí, informovala poľská televízia TVP, ktorá uviedla, že lety s Ruskom boli pozastavené. Rezort upozornil, že v prípade drastického zhoršenia bezpečnostnej situácie, uzavretia hraníc alebo iných nepredvídaných okolností môže byť evakuácia z Ruska výrazne sťažená alebo dokonca nemožná. (TASR)

Posledné tri turecké banky sa odpájajú od ruského platobného systému Mir. Tento krok nasleduje po silnejúcom tlaku USA na Ankaru, ktorá je členom NATO, aby obmedzila hospodárske vzťahy s Ruskom.

Americké ministerstvo financií minulý týždeň upozornilo turecké banky, že môžu byť sankcionované.

Rusko vyvinulo Mir v roku 2015, aby obišlo západné sankcie po anexii Krymu. Mir je pre Rusko náhradou za platobné systémy, ako sú Visa či Mastercard.

Dvaja súkromní tureckí veritelia, ktorí začali spracovávať platobné karty Mir po tom, ako sa turecký prezident Tayyip Erdogan v auguste stretol s ruským náprotivkom Putinom, pozastavili transakcie začiatkom tohto mesiaca. Ale traja štátni veritelia - Halkbank, Vakifbank a Ziraatbank, stále spracúvali ruské karty.

Nie je známe odkedy už Rusi nebudú mať v Turecku prístup k svojim kartám. (TASR)

Rakúsko odsúdilo nelegálne referendá o pripojení k Rusku na okupovaných oblastiach Ukrajiny. Tieto referendá sú "ďalším vážnym útokom voči suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny", uviedlo ministerstvo zahraničia.

Ministerstvo napísalo, že Rusko naďalej eskaluje vojenský konflikt na Ukrajine "násilným pokusom o rusifikáciu Ukrajiny, neprijateľnými jadrovými hrozbami a vyhlásením čiastočnej mobilizácie z minulého týždňa".

Nedostatok potravín a celosvetovo stúpajúce ceny energií sú priamymi následkami ruskej útočnej vojny a "sú vedome posilňované nezodpovedným a cynickým konaním Ruskej federácie", uviedol rakúsky rezort diplomacie.

Rakúsko preto apelovalo na vedenie Ruska, aby si "uvedomilo svoju zodpovednosť stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a vrátilo sa k rokovaciemu stolu". (TASR)

Poľsko vyzvalo NATO, aby dôrazne zareagovalo, ak Rusko nasadí jadrové zbrane. Poľský minister zahraničia Zbigniew Rau uviedol, že aliancia by mala v takom prípade použiť "devastačnú" konvenčnú silu. (TASR)

Ukrajina pripravuje pokyny, ako postupovať v prípade ruského jadrového útoku. Rada národnej bezpečnosti a obrany zdôrazňuje, že ani hrozba použitia zbraní hromadného ničenia neprinúti Ukrajinu, aby prestala brániť svoje územie.

Pre USA bude podľa magazínu Politico ťažké predpovedať možný ruský úder taktickými jadrovými zbraňami. (TASR)

Taliban podpísal s Ruskom predbežnú dohodu o dodávkach benzínu, nafty, plynu a pšenice. Aganský minister obchodu a priemyslu Azízí uviedol, že pracuje na diverzifikácii obchodných partnerov a že Rusko mu ponúklo zľavu. (TASR)

Hraničnými priechodmi prešlo včera 2565 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 145 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 2630 osôb.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na Slovensko od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 837 370. Dočasné útočisko udelili 95 277 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo od 24. februára 607 364 ľudí. (TASR)

Taliansku bude prvýkrát vládnuť žena, ale aj krajná pravica. „Aj Meloni si uvedomuje, že odklonenie od európskej politiky voči Rusku by teraz bolo rizikové,” vraví politológ Francesco Clementi. (SME)

Ukrajina vyzýva západné štáty na značné posilnenie vojenskej pomoci. Ide o reakciu na snahu Ruska o pripojenie okupovaných území k federácii. Kyjev žiada tvrdé sankcie proti Moskve.

"Ukrajina vyzýva EÚ, NATO a skupinu G7, aby okamžite a výrazne zvýšili tlak na Rusko vrátane zavedenia prísnych sankcií a značne posilnili svoju vojenskú pomoc pre Ukrajinu," uvádza ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Ministerstvo konkrétne apelovalo na dodávky "tankov, bojových lietadiel, obrnených vozidiel, delostrelectva s dlhým doletom a protilietadlovej a protiraketovej obrany".

Referendá o anexii v ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti označil rezort zahraničia za "ďalší ruský zločin". Nútenie ľudí hlasovať pod hrozbou zbraní "vážne porušuje ukrajinskú ústavu a zákony, ako aj princípy medzinárodného práva a medzinárodné záväzky Ruska". (TASR)

Kanada uvalí pre nelegálne referendá na Ukrajine na Rusko ďalšie sankcie. Ottawa nikdy neuzná ich výsledky a ani pokusy Moskvy o anektovanie ukrajinských území, povedal kanadský premiér Trudeau.

"Máme v úmysle uvaliť nové sankcie voči osobám a entitám, ktoré sa spolupodieľajú na tomto najnovšom pokuse o marenie princípu štátnej suverenity a nesú spoluzodpovednosť za prebiehajúce nezmyselné krviprelievanie na Ukrajine," uviedol šéf kanadskej vlád.

Trudeau ďalej dodal, že Kanada rokuje so svojimi medzinárodnými partnermi a spojencami o spoločnom odmietnutí nelegitímnych hlasovaní na okupovaných územiach Ukrajiny.

Justin Trudeau
@JustinTrudeau

Canada does not – and will not ever – recognize the results of Russia’s illegitimate referendums or its attempted, illegal annexation of Ukrainian territories. Let me be clear: Ukraine’s borders will not change. Ukraine’s territory will remain Ukraine’s.

28.9.2022 o 5:50 · archivované: 28.9.2022 o 10:39

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf európskej diplomacie Borrell odsúdil nelegálne referendá na okupovaných územiach Ukrajiny. "Toto je ďalšie porušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny uprostred systematického porušovania ľudských práv," povedal Borrell.

Zároveň vyzdvihol odvahu Ukrajincov, ktorí sa aj naďalej stavajú proti ruskej invázii a odolávajú jej.

Josep Borrell Fontelles
@JosepBorrellF

EU denounces holding of illegal “referenda” and their falsified outcome.

This is another violation of Ukraine’s sovereignty + territorial integrity, amidst systematic abuses of human rights.

We commend the courage of Ukrainians, who continue to oppose & resist Russian invasion.

28.9.2022 o 8:04 · archivované: 28.9.2022 o 10:27

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko buduje na Ukrajine pevnejšiu obranu, tvrdí britské ministerstvo obrany. Ukrajinci postupujú v dvoch smeroch na východ, kde predtým zaznamenali úspech. Tlačia tak na ruských vojakov v okupovanej Luhanskej oblasti.

Ťažké boje pokračujú aj v Chersonskej oblasti, kde sú ruské jednotky na pravom brehu Dnepru naďalej zraniteľné.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 28 September 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/dq76aQkS57

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/89it6XMKOj

28.9.2022 o 8:13 · archivované: 28.9.2022 o 10:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Povolaní záložníci v Kaliningradskej oblasti začali bojový výcvik, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Dodalo, že všetci mobilizovaní záložníci dokážu strieľať z malých zbraní.

"Občania povolaní zo zálohy si navyše obnovujú zručnosti v oblasti obsluhy a údržby zbraní, vojenskej a špeciálnej techniky," priblížil rezort obrany v Moskve.

Ruský prezident Putin minulý týždeň nariadil prvú mobilizáciu od druhej svetovej vojny. (TASR)

Ruskí predstavitelia pripravujú "podmienky pre násilnú mobilizáciu alebo odvedenie ukrajinských civilistov" z okupovaných území Ukrajiny, ktoré sa zrejme Moskva chystá čoskoro anektovať, uviedla analýza.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny už v utorok hovoril o tom, že ruskí predstavitelia preverujú zoznamy absolventov lekárskej fakulty v Luhansku, aby mohli násilne mobilizovať lekárov na pomoc ruským jednotkám.

Inštitút pre prieskum vojny tiež spomenul tvrdenia, podľa ktorých ruské jednotky údajne vysielajú nedávno mobilizovaných mužov bez vojenského výcviku na frontové línie v ukrajinskej Chersonskej a Charkovskej oblasti, uvádza the Guardian.

ISW
@TheStudyofWar

NEW: #Russian authorities in occupied parts of #Ukraine completed their falsified annexation “referenda” and implausibly claimed that each sham referendum received between 87 and 99% approval from Ukrainian residents.

https://t.co/b0x2xafSdy https://t.co/yyndpopzXe

28.9.2022 o 3:36 · archivované: 28.9.2022 o 9:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Парламент підтримує членство Фінляндії та Швеції в НАТО. Прикордонний контроль на словацько-чеському кордоні та велосипедні пригоди на півночі Словаччини.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

 Nemecko nebude akceptovať výsledky "referend" na Ukrajine a krajinu bude podporovať rovnako intenzívne, povedal kancelár Scholz. 

Ohľadom v Nemecku kontroverznej témy dodávok zbraní na Ukrajinu Scholz obhajoval postoj, že Kyjev okamžite dostane bojové tanky sovietskej výroby a bojové vozidlá pechoty od iných členských štátov NATO. Ich zásoby zbraní následne Nemecko a ďalšie krajiny v rámci tzv. cirkulárnej výmeny postupne doplnia západným vybavením.

"Nemecko podporuje Ukrajinu ako najlepšie dokáže a zároveň robí všetko pre to, aby zabránilo priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom," uviedol Scholz. (TASR)

Proruskí predstavitelia v štyroch okupovaných regiónoch Ukrajiny vyhlásili, že všetky sú za pripojenie sa k Rusku. Očakáva sa, že Putin sa v piatok prihovorí parlamentu. Prijať zákon o anexii by mohli už 4. októbra.

V pseudoreferende v Zaporožskej oblasti podľa Ruskom dosadených volebných predstaviteľov podporilo anexiu 93 percent hlasujúcich, v Chersonskej oblasti 87 percent, v Luhanskej 98 percent a v Doneckej dokonca 99 percent hlasujúcich.

Nižší počet pozitívnych hlasov v Chersonskej oblasti podľa agentúry AP možno vysvetliť tým, že tamojšie ruské úrady čelili silnému ukrajinskému podzemnému hnutiu odporu, ktorého členovia zabíjali Moskvou dosadených predstaviteľov a vyhrážali sa tým, ktorí zvažovali účasť vo voľbách. (SITA)

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová označila úniky z plynovodov Nord Stream za "akt sabotáže". Prvoradé je podľa nej vyšetrenie incidentov.

"Akékoľvek úmyselné narušenie aktívnej európskej energetickej infraštruktúry je neprijateľné a povedie k čo najráznejšej reakcii," uviedla von der Leyenová na Twitteri.

K únikom plynu z Nord Stream 2 a potom z Nord Stream 1 došlo krátko pred utorkovým slávnostným sprevádzkovaním plynovodu Baltic Pipe, ktorý bude dodávať plyn z Nórska do Poľska. Ten je kľúčový pre Varšavu, ktorá už roky pracuje na znížení závislosti od dovozu surovín z Ruska.

Ani jeden z poškodených plynovodov v čase úniku nebol v prevádzke. Ich poškodenia však zmarili aj posledné nádeje, že Európa by mohla pred začiatkom zimy ešte dostať plyn cez Nord Stream 1.

Zatiaľ nie je jasné, čo úniky vyvolalo, ale aj ďalší európski politici a bezpečnostní experti tvrdia, že ich zrejme spôsobili trhliny v plynovodoch spôsobené sabotážou.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

Spoke to @Statsmin Frederiksen on the sabotage action #Nordstream.

Paramount to now investigate the incidents, get full clarity on events & why.

Any deliberate disruption of active European energy infrastructure is unacceptable & will lead to the strongest possible response.

27.9.2022 o 22:20 · archivované: 28.9.2022 o 6:45

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Giorgia Meloniová, líderka krajne pravicovej strany Bratia Talianska, ktorá zvíťazila vo voľbách v Taliansku ubezpečila Zelenského o plnej podpore zo strany svojej nastupujúcej vlády.

Prezident zablahoželal Meloniovej k úspechu vo voľbách a poďakoval Taliansku za jeho pomoc pre Ukrajinu.

"Na našu lojálnu podporu slobody pre ukrajinský ľud sa môžete spoľahnúť. Zostaňte silní a zachovajte si pevnú vieru!" uviedla Meloniová, ktorá sa chystá postaviť na čelo prvej talianskej vlády pod vedením krajnej pravice od druhej svetovej vojny.

Meloniová sa ešte pred voľbami zaviazala pokračovať v podpore Ukrajiny. Na túto tému však nemali rovnaký názor jej spojenci z pravicového bloku – líder strany Liga Matteo Salvini a predseda strany Vpred Taliansko Silvio Berlusconi. (TASR)

Ukrajina sa nenechá vykoľajiť jadrovými vyhrážkami Moskvy ani hlasovaniami o pripojení ukrajinských území k Rusku a bude ďalej pokračovať v pláne na získanie všetkých svojich okupovaných oblastí, vyhlásil poradca ukrajinského prezidenta.

 Mychajlo Podoľak uviedol, že svetové jadrové veľmoci musia Rusko varovať, že akékoľvek použitie strategických alebo taktických jadrových zbraní na Ukrajine sa stretne s reálnou, hmatateľnou akciou. Poradca dodal, že Kyjev nemá technológie na to, aby samotný reagoval symetricky.

"Bez ohľadu na to budeme ďalej pokračovať v práci na deokupovaní svojho územia," povedal pre Reuters.

Použitím jadrových zbraní sa vyhrážal ruský prezident Vladimir Putin a tvrdé varovanie zopakoval v utorok aj jeho blízky spojenec Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident. Tieto varovania sú vnímané ako zastrašovanie Ukrajiny a Západu, Moskva totiž naznačuje, že je pripravená použiť taktické jadrové zbrane na obranu novopripojeného územia.

Podoľak vysmial referendá ako právny nezmysel. Poukázal na prípad Záporožskej oblasti, ktorá má 1,6 milióna obyvateľov.

Povedal, že 800-tisíc obyvateľov žije v meste Záporožie, ktoré je stále pod ukrajinskou kontrolou, pričom z okupovaného územia Záporožskej oblasti odišlo preč 400-tisíc obyvateľov - takže zostal len zlomok obyvateľov tejto oblasti, ktorí sa môžu na hlasovaní zúčastniť.

"A my máme prijať tento model, lebo inak bude použitá jadrová zbraň?... Toto je nezmysel a je to neprijateľné. Budeme pokračovať vo svojej práci. Áno, sú určité riziká," dodal Podoľak.

Podľa neho je nutné, aby svetové jadrové veľmoci dali Rusku jasne najavo, že použitie atómových zbraní bude potrestané hmatateľnými, konkrétnymi opatreniami - a nielen vydaním rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

"Ak ostaneme zastrašení, máme nejakú alternatívnu možnosť, ako ďalej pokračovať v oslobodzovaní nášho územia? Sme presvedčení, že vojna sa môže skončiť, iba ak oslobodíme naše územie v rámci medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991," povedal Podoľak a spomenul rok, keď Ukrajina vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu, v ktorom dominovalo Rusko. Poradca dodal: "Nemáme iné scenáre." (TASR)

Ukrajina bude "brániť" svojich občanov v okupovaných oblastiach, kde ich drvivá väčšina podľa proruských úradov hlasovala za pripojenie k Rusku, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Budeme konať, aby sme ochránili našich občanov v Chersonskej a Záporožskej oblasti, na Donbase, v momentálne okupovaných oblastiach Charkovskej oblasti a na Kryme," uviedol Zelenskyj vo videozázname zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.

"Túto frašku na okupovanom území nemožno nazvať ani imitáciou referenda," povedal.

Proruskí predstavitelia v štyroch okupovaných ukrajinských regiónoch v utorok neskoro večer po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oblasti k Rusku. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú.

Referendá sa konali od piatka do utorka v štyroch ukrajinských regiónoch, ktoré obsadila ruská armáda – v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike na východe a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Tieto oblasti tvoria asi 15 percent ukrajinského územia.

Podľa agentúry AP tento "vopred určený výsledok" znamená novú fázu v sedem mesiacov trvajúcom konflikte na Ukrajine. Očakáva sa, že výsledok v referendách bude Rusku slúžiť ako zámienka na anexiu spomínaných oblastí.

Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, bude zrejme posudzovať žiadosti nových oblastí o pripojení k Rusku už 4. októbra, uviedla v utorok jej predsedníčka Valentina Matvijenková.

Ukrajinský prezident prehovoril k Bezpečnostnej rade OSN. Rusko porušuje medzinárodné právo, prehlbuje konflikt a je len otázkou času, kedy zničí poslednú fungujúcu medzinárodnú inštitúciu, povedal Zelenskyj s odvolaním sa na zhromaždenie, ku ktorému hovoril.

Zelenskyj spomenul podľa neho päť hlavných dôkazov o ruskom porušovaní medzinárodného práva.

Bezprostredne pred Zelenského prejavom námestník generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti zopakoval, že OSN podporuje "územnú celistvosť Ukrajiny" v rámci jej "uznaných hraníc". (ČTK)

Obyvatelia okupovaných častí Ukrajiny sa chcú pripojiť k Rusku, tvrdia to proruské úrady. Uviedli, že sčítali hlasy odovzdané v pseudoreferende. Zatiaľ ide o predbežné výsledky. Západ zmanipulované referendá neuznáva. (ČTK)

Po troch výbuchoch v Charkove vypadla elektrina. "V niektorých častiach mesta nesvietia svetlá. Overujeme informácie o obetiach," napísal starosta Charkova Ihor Terechov. Následne oznámil aj štvrtý útok.

Podľa neho bolo zasiahnuté zariadenie infraštruktúry a už sa pracuje na čo najskoršom obnovení dodávok elektriny.

NEXTA
@nexta_tv

Video from #Kharkiv

According to eyewitnesses, there were at least 5 explosions. https://t.co/YB2MVWLTFJ

Length: (00:00)

27.9.2022 o 20:31 · archivované: 27.9.2022 o 21:45

Páči sa mi to Retweet Odpovedať