Článok pôvodne vyšiel v denníku Washington Post.
IZIUM. Viaceré rodiny z Iziumu videli svoje deti naposledy, keď nastupovali do autobusov smerujúcich do Ruska. Odvážal ich do letného tábora pri pláži.
Písal sa 27. august a Izium už niekoľko mesiacov okupovali ruské jednotky. Život v meste však výrazne poznačili predchádzajúce silné boje. Viaceré rodiny preto zapísali svoje deti do tábora v ruskom letovisku Gelendžik pri Čiernom mori.
Dúfali, že tábor, aj keď organizovaný Rusmi, im poskytne oddych od vojny a pocit zdanlivej normálnosti. O pár dní neskôr však ukrajinské sily opätovne získali nad Iziumom kontrolu a rodičia teraz nemôžu dostať svoje deti z Ruska naspäť domov.
Boja sa obvinení z kolaborácie
Denník Washington Post sa stretol približne s desiatkou rodičov, ktorých deti uviazli v ruskom tábore. Rodičia hovoria, že približne dvesto detí z niekoľkých miest a dedín v Charkovskej oblasti odcestovalo do tábora koncom augusta. Domov sa mali vrátiť minulý týždeň.
Telefónne a internetové pripojenie v Iziume takmer nefunguje. Rodičia sa preto väčšinou nemajú ako so svojimi deťmi priamo spojiť. Naďalej však horúčkovito hľadajú spôsoby, ako ich priviesť späť.
Mnohí rodičia s novinármi Washington Post hovorili len pod podmienkou anonymity. Obávajú sa totiž, že by to mohlo narušiť ich šance na bezpečné získanie detí. Iní zas dúfajú, že ak prehovoria, budú mať väčšiu šancu dostať deti domov.
Mnohí sa však obávajú, že ak budú verejne hovoriť o tom, že poslali svoje deti do tábora v Rusku, môžu ich obviniť z kolaborácie s ruskými silami.
Kto nezažil, nepochopí
"Myslím len na to, ako dostať svoje dieťa späť," hovorí žena, ktorá do tábora poslala svojho dvanásťročného syna. Dodáva, že naposledy s ním hovorila pred viac ako desiatimi dňami.
