Rusko bude mať už navždy nálepku agresora, rovnako ako Nemecko počas druhej svetovej vojny, hovorí pre SME ruský novinár MICHAIL KALININ , ktorý momentálne píše z Talianska pre ruské opozičné médium. Názov novín nechcel z bezpečnostných dôvodov uviesť, redakcia ho však pozná.
V rozhovore opisuje, ako sa vyrovnáva so situáciou, hovorí, že jeho rodina má na vojnu úplne iný pohľad a stojí za prezidentom Vladimirom Putinom, alebo ako redakciu zasiahla smrť kolegyne, ktorú zabili Rusi pri ostreľovaní Kyjeva.
Čo sa v rozhovore dočítate
- prečo sa rozhodol presťahovať do Talianska,
- aké bolo študovať žurnalistiku v Rusku,
- aké témy sú v Rusku zakázané,
- čo ho presvedčilo byť v opozícii,
- ako vníma Putinov režim jeho rodina,
- či hrozí jemu alebo jeho rodine nebezpečenstvo,
- či by sa presťahoval späť do Ruska,
- ako sa zmenila jeho práca od začiatku vojny,
- čo si myslí o dopade sankcií a ako sa podľa neho skončí vojna?
Prečo ste sa rozhodli presťahovať do Talianska?
Pred dvoma rokmi som končil štúdium na Moskovskej štátnej univerzite. Chcel som pokračovať v Taliansku, pretože som študoval taliansky jazyk a mám veľmi rád ich kultúru. Neodišiel som z Ruska pre prácu či opozičné názory, ale teraz mám to šťastie, že som v Európe.
Keď som sa prihlásil sa magisterský program v Taliansku, začal som pracovať pre opozičné médium. V tom istom čase ho Rusko označilo za zahraničného agenta. Nie je to však také závažné ako označenie za nežiaducu organizáciu.
Aľochinová z Pussy Riot: Rusko sa môže stať všade, aj na Slovensku Čítajte Ak majú médiá, novinári alebo neziskové organizácie zahraničné príjmy, Rusko ich označí za zahraničných agentov, je to nástroj nátlaku na opozičné spektrum. Neznamená to síce zákaz práce, ale vedie to k byrokratickým ťažkostiam, pretože médiá, označené ako zahraničný agent, musia každý článok na stránke označiť krátkym textom „sme zahraničný agent…“ ako varovanie pre čitateľov.
Samozrejme, ak majú ruské médiá ruských sponzorov, finančné investície od ruských obchodných organizácií, nechcú sa zaoberať zahraničnými agentmi. Moje médium však nebolo závislé od ruských fondov, takže nás to neovplyvnilo.
Aké bolo študovať žurnalistiku v Rusku?
Každý si myslí, že v Rusku na univerzite vyučujú propagandu, avšak aspoň moja fakulta žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity, ktorá je podľa mňa centrom vzdelávania žurnalistiky v Rusku, mala rôznych profesorov a učiteľov. Boli tam opoziční aj provládni profesori a možno to znie zvláštne, ale fakulta mala naozaj pluralitu názorov.
Dalo sa hovoriť o každej téme, napríklad spolužiak napísali prácu o ruskej LGBTQ literatúre. Takže áno, mali sme určitú slobodu prejavu, možno nie úplnú, ale lepšiu ako teraz. Niektorí spolužiaci, ktorí pokračovali v štúdiu na univerzite, vraveli, že sa to zmenilo. Niektoré témy sú tabuizované.
O aké témy ide?
