Putin podpísal dekrét, ktorý umožňuje širšiu mobilizáciu, než opisoval v prejave (SME Minúta)

Rusko zaútočilo iránskymi kamikadze dronmi na Kryvyj Rih a prístav v meste Očakiv. Najmenej štyri sa protivzdušnej obrane podarilo zostreliť, tvrdí ukrajinská armáda s tým, že Rusi útoky stupňujú.

Rusi vo štvrtok zasiahli iránskymi dronmi Šáhid-136 prístavný remorkér v Očakive v Mykolajivskej oblasti, druhý útočiaci stroj sa podarilo zostreliť. Dron zasiahol aj nebytový dom v meste Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti. Veliteľstvo ukrajinskej protivzdušnej obrany v Odese uviedlo, že nad Mykolajivskou oblasťou zostrelili štyri iránske drony.

Podľa ukrajinských médií dodal Irán Rusku tisíc bezpilotných lietadiel. Minulý týždeň ukrajinská armáda oznámila, že blízko Kupjansku zostrelila prvú z nich. Ukrajinská armáda potvrdila, že lietadlá Šáhid-136, Rusmi pomenované ako Geraň-2, sú čoraz častejšie videné v blízkosti pozícií ukrajinskej obrnenej techniky a delostrelectva. Možno ich však zostreliť rôznymi prostriedkami protivzdušnej obrany, aj ručnými zbraňami.

Ako samovražedný dron sa označuje také bezpilotné lietadlo, ktoré je zvyčajne od konštruované tak, aby sám poslúžil na priamy útok na cieľ. (ČTK)

Nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková vyzvala Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine. "Toto je vojna, ktorú nevyhráte. Prestaňte posielať svojich vlastných občanov na smrť," vyhlásila na schôdzke Bezpečnostnej rady OSN.

Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková tiež požiadala o pozastavenie plánovaných "referend" na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré Moskve umožnia ich anexiu.

Baerbocková zároveň ostro kritizovala Rusko pre "rozpútavanie hladu vo svete" prostredníctvom svojej politiky blokovania vývozu obilia.

Kritiku vyslovila aj na adresu ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý schôdzku opustil bezprostredne po svojom prejave.

Baerbocková odmietla aj plány Ruska na čiastočnú mobilizáciu s tým, že v Moskve sa netvoria žiadne rady dobrovoľníkov, ktorí vy sa chceli do konfliktu zapojiť. "To, čo miesto toho vidíme, sú statoční muži, ženy a dokonca i deti, vychádzajúci do ulíc, pretože nechcú byť súčasťou vojny na Ukrajine," uviedla šéfka nemeckej diplomacie. (TASR)

Ukrajinská rozviedka sa domnieva, že v Kremli uvažujú o použití jadrových zbraní. Vadym Skibitskyj z rezortu obrany varoval, že použitie taktických jadrových zbraní môže predstavovať hrozbu pre krajiny v čiernomorskom regióne.

"Je možné, že Rusko použije jadrové zbrane proti Ukrajine. Pokúsia sa zastaviť našu útočnú aktivitu a zničiť náš štát," povedal Skibitskyj.

Takéto kroky Ruska budú predstavovať hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ďalšie krajiny vrátane Turecka, Bulharska a ohrozené by bolo aj Poľsko.

Skibitskyj uviedol, že dôsledkom mobilizačných opatrení v Rusku môže byť ofenzíva ruskej armády, ktorá sa môže začať už túto zimu.

"Vyhodnotili sme, že nová ofenzíva je možná počas zimy a jari. To je dôvod, prečo Rusko potrebuje nové jednotky. Hlavným cieľom Ruska je okupácia celého územia Ukrajiny," povedal Skibitskyj. (Ukrinform)

Je potrebné zriadiť medzinárodný tribunál, ktorý bude stíhať zločiny okupantov na Ukrajine, vyhlásil počas rokovania Bezpečnostnej rady OSN český minister zahraničia Jan Lipavský.

"Sme otrasení zverstvami, ktoré ruské jednotky spáchali v Mariupole, Buči, Irpini, Iziume a inde," povedal český minister.

Všetky zločiny vrátane deportácií detí či sexuálne motivované zločiny musia byť prešetrené a páchatelia musia čeliť zodpovednosti, vyzval minister.

Lipavský pripomenul, že už viac ako 40 štátov vrátane Česka sa v súvislosti s dianím na Ukrajine obrátilo na Medzinárodný trestný súd. Vyšetrovanie niektorých trestných činov súvisiacich s vojnou začali aj české orgány.

"Je potrebné nadobro odmietnuť agresívnu koloniálnu politiku Ruska a jeho imperiálne chúťky," uviedol šéf českej diplomacie. Ukrajina podľa neho statočne bojuje za svet, v ktorom platia pravidlá chrániace mier. (TASR)

V rámci jesennej brannej povinnosti v Rusku bude povolaných do vojenskej služby 120 000 brancov. Branci nebudú nasadení do bojov na Ukrajine, povedal Vladimir Cimlianskij z generálneho štábu, zodpovedný za mobilizáciu.

Cimlianskij ďalej vyhlásil, že okolo 10 000 ruských občanov sa dostavilo do odvodových stredísk z vlastnej vôle skôr, než im bol doručený povolávací rozkaz. (NEXTA, TASR)

Ukrajinskí vojaci, ktorí sa vrátili z ruského zajatia, vykazujú známky mučenia. "Mnohí z nich boli brutálne mučení," povedal šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov.

Ukrajina v stredu ohlásila výmenu rekordného počtu 215 zajatých vojakov s Ruskom. Boli medzi nimi aj bojovníci, ktorí viedli obranu oceliarní Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.

V rámci tejto výmeny došlo aj k prepusteniu desiatich zahraničných vojnových zajatcov vrátane piatich Britov a dvoch Američanov, ktorí boli v stredu prevezení z Ruska do Saudskej Arábie. (TASR)

Výmena takmer 300 vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou je dôležitým krokom k ukončeniu vojny, vyhlásil turecký prezident Erdogan. Povedal, že je to výsledok diplomatickej komunikácie medzi Zelenským a Putinom.

"Budeme pokračovať v našom úsilí o dosiahnutie mieru a stability v budúcnosti," prisľúbil Recep Tayyip Erdogan na pôde OSN v New Yorku s tým, že hneď po svojom návrate do vlasti bude lídrov Ruska i Ukrajiny opätovne telefonicky kontaktovať.

Medzi vymenenými zajatcami bolo aj päť ukrajinských veliteľov, ktorí prišli do Turecka, kde zostanú až do konca vojny. (TASR)

Vladimir Putin nezmierňuje, ale eskaluje napätie, vyhlásil na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Dodal, že Rusko nemá žiadny nárok na anexiu a Ukrajina právom bráni svoju pôdu.

Blinken vytkol Putinovi, že organizovaním takzvaných hlasovaní o pripojení  okupovaných území k Rusku a mobilizáciou prilieva olej do ohňa, ktorý sám zapálil.

Apeloval na to, aby bola voči Putinovi vyvodená zodpovednosť a obvinil ho z ničenia medzinárodného poriadku.

"Nesmieme a nedovolíme prezidentovi Putinovi z toho vyviaznuť," zdôraznil šéf americkej diplomacie. Dodal, že je dôležité ukázať, že "nijaká krajina nemôže násilím prekresľovať hranice inej krajiny. Ak sa nám nepodarí obhájiť tento princíp, keď ho Kremeľ tak jasne porušuje, vyšleme agresorom všade (na svete) správu, že ho môžu tiež ignorovať," uviedol.

Blinken podľa agentúry AP vyzval všetky členské krajiny Bezpečnostnej rady OSN, aby sa jasne postavili voči "bezohľadným jadrovým hrozbám" zo strany Moskvy.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po svojom prejave odišiel zo zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. Zmeškal aj úvod a stihol vyhlásiť, že Západ nanucuje svetu svoj vlastný príbeh o ruskej agresii voči Ukrajine. 

Lavrov poukázal na spoločnú históriu s Ukrajinou, kde v súčasnosti panuje „totalita“. Dodal, že sa obáva o osud ruských vojakov v zajatí a dodal, že nedôveruje Medzinárodnému trestnému súdu.

Ruský minister obvinil USA,  ich spojencov a medzinárodné organizácie zo zakrývania zločinov režimu v Kyjeve.

Ruská ambasáda v Ríme na webe zverejnila fotky talianskych politikov po boku ruského prezidenta Putina. Podľa agentúry EFE ide o ďalšie zasahovanie Moskvy do kampane pred talianskymi parlamentnými voľbami.

"Z nedávnej histórie rusko-talianskych vzťahov. Je tam na čo spomínať," pripísala ruská ambasáda na facebooku k fotkám po taliansky a rusky.

Na fotkách, pri ktorých nie je dátum vyhotovenia, sú po boku prezidenta Putina napríklad súčasný minister zahraničia Luigi Di Maio, ktorý tento rok založili vlastnú stredo-ľavicovú stranu, prezident Sergio Mattarella, šéf stredo-ľavicovej formácie Demokratická strana (PD) Enrico Letta, líder populistického Hnutia piatich hviezd (M5S) a expremiér Giuseppe Conte, šéfovia pravicovej a krajne pravicovej strany - Silvio Berlusconi (Taliansko hore) a Matteo Salvini (Liga) a tiež stredo-ľavicový expremiér Matteo Renzi či komisár EÚ pre ekonomiku Paolo Gentivlani.

Británia, Poľsko a Ukrajina budú prehlbovať trojstrannú spoluprácu, vrátane posilnenia bojaschopnosti a posilnenia východného krídla NATO. Vyplýva to z vyhlásenia ministrov zahraničia týchto troch krajín.

Šéf britskej diplomacie James Cleverly, poľský minister zahraničia Zbigniew Rau a ich ukrajinský kolega Dmytro Kuleba sa zišli v stredu v New Yorku na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

Británia a Poľsko sa zhodli na tom, že v súvislosti s ruskou agresiou budú pokračovať v podpore Ukrajiny, kým táto krajina nezvíťazí. (ČTK)

V Poľsku pre obavy z bojov v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne distribuovali jódové tablety regionálnym hasičským zborom, ktoré ich majú dať obyvateľom v prípade vystavenia rádioaktívnemu žiareniu.

"Po medializovaných správach o bojoch blízko Záporožskej jadrovej elektrárne sme sa rozhodli... v predstihu podniknúť opatrenia vo forme distribúcie jódu," povedal námestník ministra vnútra Blažej Pobožy vo vysielaní súkromnej rozhlasovej stanice Radio Zet.

Zároveň všetkých občanov ubezpečil, že ide o "rutinné preventívne úkony, ktoré nás majú ochrániť v prípade situácie, ktorá, dúfam, nenastane". (TASR)

Nemecko je pripravené prijať ľudí, ktorí sa v Rusku snažia vyhnúť vojenskej službe, a rovnako aj dezertérov z ruskej armády. V súvislosti so správami o úteku mužov z Ruska to naznačili viacerí ministri spolkovej vlády v Berlíne.

"Dezertéri, ktorým hrozia vážne represie, môžu v Nemecku v princípe získať medzinárodnú ochranu," povedala pre noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung ministerka vnútra Nancy Faeserová.

"Kto sa odvážne postaví voči režimu prezidenta Vladimira Putina a dostane sa preto do najväčšieho nebezpečenstva, môže v Nemecku z dôvodu politického prenasledovania požiadať o azyl," dodala.

Minister spravodlivosti Marco Buschmann v príspevku na sociálnej sieti Twitter uviedol, že "mnohí Rusi zjavne opúšťajú svoju vlasť - každý, kto nenávidí Putinovu cestu a miluje liberálnu demokraciu je v Nemecku vítaný".

Nemecká ľudsko-právna organizácia Pro Asyl uviedla, že ak chcú členské krajiny EÚ poskytnúť týmto dezertérom ochranu, najprv je nutné nastaviť režim, ktorý im umožní dostať sa cez vonkajšie hranice EÚ. (TASR)

Rusko sa chystá mobilizovať ukrajinských mužov na ovládnutých ukrajinských územiach a nútiť ich bojovať na ruskej strane, uviedol starosta mesta Melitopolu v Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Starosta vyzval mužov z okupovaných častí Záporožskej oblasti, aby čo najskôr región opustili.

Fedorov upozornil, že Rusi bránili v odchode mužom vo veku 18 až 35 rokov na kontrolnom stanovisku Vasilivka, cez ktoré je možné dostať sa z okupovaných častí Záporožskej oblasti. Mužom zo Záporožskej oblasti odporučil, aby sa pokúsili odísť smerom na mesto Záporožie alebo cez polostrov Krym do Gruzínska.

"Cieľ okupantov je mobilizovať našich mužov a poslať ich ako potravu pre delá na front," uviedol Fedorov.

Podľa portálu focus.ua starosta doplnil, že pseudoreferendá o pripojení k Rusku, ktoré sa od piatka Moskva chystá zorganizovať na ovládnutých ukrajinských územiach, majú umožniť mobilizáciu Ukrajincov. (ČTK)

Česká republika neudelí humanitárne víza Rusom, ktorí zo svojej vlasti utekajú pred čiastočnou mobilizáciou. Potvrdil to český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

"Rozumiem, že Rusi utekajú pred čím ďalej zúfalejšími rozhodnutiami Putina. Ale tí, ktorí z krajiny utekajú preto, lebo nechcú plniť povinnosť uloženú ich vlastným štátom, nespĺňajú podmienky na udelenie humanitárneho víza," uviedol Lipavský.

Rovnaký krok oznámili pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko. Lotyšský minister zahraničných vecí Edgar Rinkévičs na Twitteri napísal, že rozhodnutie neposkytovať útočisko padlo z obáv o bezpečnosť v jeho krajine. (TASR)

Ruská štátna letecká spoločnosť Aeroflot povolaným Rusom vráti peniaze za letenky kúpené pred stredou. Informuje o tom televízia CNN s odvolaním sa na vyhlásenie aeroliniek.

„Občania podliehajúci brannej povinnosti, ktorí si zakúpili letenky pred 21. septembrom 2022 (vrátane), majú nárok na nútené vrátenie peňazí za lístok,“ uvádza sa vo vyhlásení s tým, že zákazníci musia osobne kontaktovať miesto kúpy lístka a predložiť dokumenty potvrdzujúce nárok na vrátenie peňazí. (SITA)

Spolupracovníci ruského opozičného politika Alexeja Navaľného vo fingovanom telefonáte pristihli syna hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ako sa snaží využiť svoje postavenie a vyhnúť sa mobilizácii.

V telefonáte sa vydávali za zástupcu vojenského komisariátu. Spolupracovník Navaľného Nikolajovi Peskovovi hovorí, že na povolávacom rozkaze mal telefónne číslo, na ktoré sa má ozvať, a oznamuje mu, že naňho "čakajú zajtra o desiatej hodine na vojenskom komisariáte".

Dvadsaťtriročný Peskov sa najskôr čuduje, že mu od odvodov volajú a pýta sa, ako to s ním hovorí. "Pán Nikolaj Peskov, ja s vami takto môžem hovoriť," hovorí mu spolupracovník Navaľného.

Syn Putinovho hovorcu domnelému členovi odvodového úradu hovorí, že "keď viete, že som pán Peskov, potom by ste mali chápať, že by nebolo úplne správne, aby som tam (na vojenskom komisariáte) bol". "Jednoducho to budem riešiť na inej úrovni," povedal mladý Peskov.

Keď sa ho údajný zástupca vojenského komisariátu znovu spýta, či sa zajtra o desiatej dostaví k odvodovej komisii, odpovie mu: "Verte mi, to nepotrebujete ani vy, ani ja".

Ruskom ovládané alebo okupované regióny na východe a juhu Ukrajiny sa chystajú na hlasovanie, ktoré označujú za referendum o pripojení k Ruskej federácii.

Kyjev a západné krajiny dopredu zdôrazňujú, že narýchlo zorganizované hlasovania, ktoré označujú ako podvodné, v oblastiach ovládaných ruskou armádou nemožno uznať. Proces pripomína ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym v roku 2014 - s určitými rozdielmi, píše server Deutsche Welle.

V zjavne koordinovanej snahe Moskvou dosadení predstavitelia v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti v utorok oznámili, že hlasovanie na Ruskom kontrolovaných častiach týchto regiónov sa začne v piatok, pričom potrvá do utorka.

Podobne ako v prípade anexie  Krymu sa Rusko snaží tváriť, že do takzvaných referend nie je zapojené. Hlasovanie oznámili proruskí činitelia. Podobne ako v prípade Krymu pred ôsmimi rokmi naň nebudú dohliadať nezávislí pozorovatelia, píše server Deutsche Welle, ktorý zároveň upozorňuje, že regionálne referendá sú na Ukrajine zakázané.

Tým podobnosti podľa serveru končia a nastupujú rozdiely. Samozvaná Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika sú separatistické útvary, ktoré sú od roku 2014 de facto pod kontrolou Moskvy. Putin ich uznal za nezávislé štáty krátko pred februárovou inváziou na Ukrajinu.

Záporožskú a Chersonskú oblasť obsadili ruské invázne vojská čiastočne alebo takmer úplne po vpáde na Ukrajinu. Boje pokračujú vo všetkých štyroch regiónoch. (ČTK)

Rusko a Ukrajina si vymenili väzňov. Za proruského politika Medvedčuka sa vrátili na Ukrajinu skutoční hrdinovia. Zo zajatia sa dostali aj obrancovia Mariupoľa, vrátane piatich veliteľov. Ruskí nacionalisti hovoria o zrade. (SME)

Prvých mobilizovaných Rusov už odviezli autobusy do stredísk vojenskej správy predtým, ako ich armáda vyšle na výcvik a na front na Ukrajinu, uviedol spravodajský portál Meduza.

V Burjatsku na ruskom Ďalekom východe obchádzali náborári podľa portálu byty už v noci a rovno z nich odvádzali mužov. Podľa serveru Tajga.info odchádzali ľudia hromadne tiež z Jakutska, ďalšej republiky vo východnej časti Ruska.

Mobilizovaných mužov z Burjatska zvážajú od rána autobusy do metropoly Ulan-Ude, kde sa nachádza zhromažďovacie stredisko vojenského komisariátu pre Burjatskú republiku. Pred ním čakajú ženy na svojich príbuzných, aby im odovzdali napríklad cigarety, opísala Meduza. Ďalšie už organizujú zbierky cigariet alebo aj teplých čapíc cez skupiny na sociálnych sieťach.

"Mám 45 rokov, slúžil som asi tak pred tisíc rokmi. V žiadnych oblastiach bojov som nebol. Ale čo už, zastrieľame si," uviedol Meduze v Ulan-ude jeden z mobilizovaných mužov.

Ďalší predvolaný, Sergej, má 49 rokov. Aj on hovorí, že v armáde slúžil veľmi dávno. Tvrdí, že smrti sa nebojí. "Ale s manželkou som sa rozlúčil, aj s dcérami," hovorí a nedokáže pritom zadržať slzy. "No nič, tak idem na front," dodal. (ČTK)

Cynická obluda: Keďže v Zemľankove majú po vyhlásení mobilizácie plné ruky práce, očividne ešte nestihli svojim západným kolaborantom poslať inštrukcie, ako to celé zaobaliť. Ale dá sa predpokladať, že salto, ktoré budú musieť spraviť, bude vyzerať dáko takto.

(zdroj: Cynická obluda)

Muži pred vojenským úradom v Dagestane spochybňujú mobilizáciu prezidenta Vladimira Putina. Na videu, ktoré nebolo nezávisle overené, je vidieť, ako vojenský náborový dôstojník oslovuje skupinu mužov v horskej oblasti Kaukazu.

Náborový dôstojník tvrdí, že musia bojovať o budúcnosť. "Nemáme ani prítomnosť, o akej budúcnosti to hovoríš?“ odpovedá obyvateľ Dagestanu.

Tadeusz Giczan
@TadeuszGiczan

Pretty powerful video. In Dagestan locals clearly don't want to go to war with Ukraine. The recruiting officer argues they have to fight for the future. – We don't even have a present, what future are you talking about," replies a Dagestani man. https://t.co/1O4ob2GhSN

Length: (00:00)

22.9.2022 o 14:22 · archivované: 22.9.2022 o 15:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Čiastočná mobilizácia oznámená ruským prezidentom Vladimirom Putinom poukazuje na slabosť Ruska, povedal poľský prezident Andrzej Duda.

Podľa jeho slov možno toto rozhodnutie vnímať ako pokus zachovať si tvár po tom, ako sa Rusku nepodarilo rýchlo dobyť celú Ukrajinu. 

Poľský prezident v rozhovore pre americkú verejnoprávnu televíziu PBS tiež uviedol, že Putinovo oznámenie o mobilizácii vyvolalo "hrôzu v ruskej spoločnosti, pretože na Ukrajine už zomreli tisíce ruských vojakov".

"Ďalšie tisíce budú nasledovať," vyhlásil Duda.

Situáciu v súvislosti s ekonomickými problémami a prichádzajúcou zimou označil poľský prezident za veľmi náročnú. Zdôraznil však, že Západ musí zvážiť, čo je najdôležitejšie: či "sa oplatí" dovoliť Rusku, aby okupovalo nezávislý štát, ktorý chce byť slobodný a demokratický, výmenou za pohodlnejší život a nižšie ceny. (TASR)

Rusko od začiatku invázie spôsobilo Ukrajine priamo či nepriamo škody za jeden bilión dolárov, uviedol ekonomický poradca ukrajinského prezidenta Oleh Ustenko na konferencii v Berlíne. (ČTK)

Dekrét podpísaný ruským prezidentom Vladimirom Putinom umožňuje širšiu mobilizáciu, než opisoval vo svojom prejave. Šéf Kremľa hovoril o čiastočnej mobilizácii a spomenul, že povolaní budú len vojenskí záložníci.

Mali to byť tí, ktorí slúžili v ozbrojených silách a majú špecifické vojenské profesijné zaradenie a zodpovedajúce skúsenosti. Ako však referuje spravodajský web CNN, Putinove slová sa do schváleného legislatívneho znenia nedostali.

Prvý paragraf dekrétu, ktorý podpísal prezident Putin, hovorí o „čiastočnej mobilizácii“. Bližšie však nedefinuje tých, ktorých sa týka. Namiesto toho hovorí, že jediní ľudia, na ktorých sa nevzťahuje, sú tí, ktorí nie sú spôsobilí z dôvodu veku, choroby alebo uväznenia.

V druhom paragrafe sa píše, že prezident sa rozhodol „povolať občanov Ruskej federácie na vojenskú službu mobilizáciou do ozbrojených síl Ruskej federácie. Občania Ruskej federácie povolaní do vojenskej služby v rámci mobilizácie majú postavenie vojenského personálu vykonávajúceho vojenskú službu v ozbrojených silách Ruskej federácie na zmluvnom základe“.

Nezávislý ruský denník Novaja Gazeta napísal, že až jeden milión Rusov môže byť povolaných do vojny na Ukrajine. Citoval pri tom nemenovaného predstaviteľa Putinovej vlády.

Zdroj novinám ďalej povedal, že siedmy článok dekrétu, ktorý Putin podpísal, umožňuje ruskému ministerstvu obrany povolanie takéhoto počtu osôb. "Počet bol niekoľkokrát upravovaný, a na konci sa dohodli na jednom milióne," citoval zdroj denník The Guardian.

Ruský právnik v oblasti ľudských práv Pavel Čikov tiež na Telegrame uviedol, že dekrét stanovuje mobilizáciu „v najširšom zmysle“. „Prezident to necháva na uváženie ministra obrany. Takže v skutočnosti je to ruské ministerstvo obrany, ktoré rozhodne, kto, odkiaľ a v akom počte bude vyslaný do vojny.“ (SITA, TASR)

Cyperský prezident Nikos Anastasiades zrušil plánované stretnutie s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v New Yorku, keďže členské štáty EÚ sa dohodli na príprave nových sankcií proti Rusku.

Obaja vrcholní politici sa mali stretnúť v rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

"Držali sme sa pokynov Bruselu, aby sme sa pred očakávanými rozhodnutiami EÚ (prijať nové sankcie) vyhýbali dvojstranným stretnutiam s Ruskom," povedal pre štátnu rozhlasovú stanicu hovorca cyperskej vlády Marios Pelekanos. (TASR)

Čiastočná mobilizácia v Rusku nič nemení na štatúte ruskej "špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine", povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Kremeľ tak stále popiera, že Rusko vedie na Ukrajine vojnu.

"Nie," odpovedal Peskov podľa agentúry Reuters na brífingu s novinármi na otázku, či sa dá konfliktu na Ukrajine teraz nazvať vojnou.

Agentúra TASS, ktorá patrí k prokremeľským médiám, slovo "vojna" v správe o vyjadrení Peskova nepoužila. (ČTK)

Viac ako polovica demonštrantov zadržaných počas protestov proti ohlásenej čiastočnej mobilizácii po celom Rusku sú ženy. Ako referuje web CNN bol to najväčší protivládny protest z pohľadu zatknutých žien v nedávnej histórii.

Zo zoznamu zverejnených mien vyplýva, že ženy tvorili 51 percent osôb zadržaných. Podľa OVD-Info dosiaľ zadržali viac ako 1 300 ľudí vrátane deviatich novinárov a 33 maloletých.

Jedného neplnoletého demonštranta dokonca orgány činné v trestnom konaní „brutálne zbili“. Ako v telefonáte pre CNN uviedla hovorkyňa OVD-Info Maria Kuznecovová, niektorých zadržaných priamo odviedli do ruskej armády.

Protesty sa konali po vyhlásení tamojšieho prezidenta Vladimira Putina o čiastočnej mobilizácii, čo predstavuje najväčšiu eskaláciu vojny na Ukrajine od jej vypuknutia.

Ruská polícia zatkla účastníkov protestných zhromaždení v Irkutsku, Krasnojarsku, Jekaterinburgu, Čeľabinsku, Novosibirsku, Ulan-Ude, Tomsku, Ufe, Perme, Belgorode, Petrohrade či Moskve.

AFP News Agency
@AFP

VIDEO: Images show Russian police forcibly detaining anti-mobilisation protesters in the cities of Yekaterinburg and Tomsk, after President Vladimir Putin introduced a partial draft of reservists to fight in Ukraine. https://t.co/P7bqk4oOo4

Length: (00:00)

22.9.2022 o 13:00 · archivované: 22.9.2022 o 13:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rozhodnutie, či vpustiť na svoje územie ľudí prichádzajúcich z Ruska, je na členských štátoch EÚ. Uviedla to  hovorkyňa Európskej komisie v reakcii na množstvo Rusov snažiacich sa utiecť pred mobilizáciou.

Únijné štáty by mali vždy zaručiť vstup ľuďom žiadajúcim v EÚ o azyl a ich žiadosti potom individuálne posúdiť, dodala hovorkyňa.

Zástupcovia krajín európskeho bloku podľa komisie v súčasnosti diskutujú o tom, ako na novú situáciu zareagovať. (ČTK)

Ruské okupačné sily zinscenovali na trhu v juhoukrajinskom Melitopoli teroristický útok, aby z toho v predvečer pseudoreferenda mohli obviniť ukrajinské úrady. Na Telegrame to uviedol legitímny starosta Melitopoľa Ivan Fedorov.

 Ten sa z bezpečnostných dôvodov nenachádza v meste.

„Na centrálnom trhovisku v Melitopoli, kde je vždy veľký dav ľudí, Rusi vykonali výbuch a zlikvidovali troch vojakov. Zisťujeme informácie o civilistoch,“ poznamenal Fedorov a dodal, že okupanti sa pred konaním pseudoreferenda týmto snažia „očistiť svojich“.

Zdôraznil však, že Ukrajina skôr či neskôr oslobodí všetky okupované územia. (SITA)

Kremeľ odmietol správy o odchode ruských mužov v bojovom veku po oznámení ruského prezidenta Putina o čiastočnej mobilizácii a označil ich ako „prehnané“.

Údaje o predaji leteniek ukázali, že lety z Moskvy do hlavných miest Gruzínska, Turecka a Arménska, teda do všetkých destinácií, ktoré umožňujú Rusom vstup bez víz, boli vypredané v priebehu niekoľkých minút od vyhlásenia Vladimira Putina.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojom pravidelnom brífingu s novinármi tiež odmietol poprieť správy ruských médií o tom, že niektorí zadržaní protestujúci proti mobilizácii dostali prihlasujúce dokumenty.

"Nie je to v rozpore so zákonom," konštatoval. (The Guardian)

Medzinárodná jednotka NATO, ktorá bude pod českým velením pôsobiť na Slovensku, bude schopná plniť určené úlohy, uviedol český generálmajor Procházka po cvičení v Lešti, do ktorého sa zapojilo vyše tisíc vojakov.

"Môžem konštatovať, že ciele cvičenia boli splnené. Jednotka bude schopná plniť úlohy," povedal Procházka k cvičeniu, ktoré bolo zamerané na zabezpečenie obrany Slovenska po útoku agresora.

Dodal, že hodnotiaci tím sa zameral okrem iného na systém velenia, komunikácie a riadenia. Hlavnou úlohou pri cvičení podľa neho bolo zladenie jednotiek v poli.

V záverečnej fáze tri dni trvajúceho cvičenia na Lešti americkí vojaci podľa scenára vykonali s leteckou podporou pozemný protiútok v záujme obnovenia územnej celistvosti Slovenska po jeho predchádzajúcom napadnutí agresorom.

Úlohu útočníkov počas akcie hrali členovia 2. mechanizovanej brigády slovenskej armády. Do cvičenia sa celkovo zapojilo vyše 800 členov jednotky NATO a dve stovky slovenských vojakov.

"Pred týmto veľkým cvičením boli vykonané čiastkové hodnotenia. Takto komplexne je to prvé hodnotenie, také vysvedčenie, ktoré ich oprávňuje plniť úlohy. Chcem vyjadriť vďaku a úctu, že Česká republika veľmi rýchlo prijala pozvanie a veľmi aktívne sa zapojila a vzala na svoje bedrá úlohu vedúcej národnosti pri tvorbe tejto skupiny," povedal náčelník generálneho štábu slovenskej armády Daniel Zmeko. (ČTK)

Predseda ruskej Štátnej dumy Volodin vyzval poslancov dolnej komory, aby sa hlásili do vojny na Ukrajine. Tí, ktorí podľa neho spĺňajú podmienky mobilizácie by sa na nej mali podujať.

Pokračoval, že poslanci nemajú nijakú ochranu.

Volodin, blízky spojenec prezidenta Vladimira Putina, tiež priznal, že "vyvstávajú otázky, ktoré znepokojujú občanov". V ruských mestách došlo k protestom proti mobilizácii a objavili sa správy o hromadnom odchode mladých Rusov z krajiny, pripomína DPA. (TASR)

Británia ruší zákaz ťažby plynu a ropy z bridlicových ložísk pomocou frakovania, teda hydraulického štiepenia. Vláda chce týmto krokom prispieť k zabezpečeniu dodávok energií v čase krízy.

Britský minister hospodárstva a energetiky Jacob Rees-Mogg konštatoval, že vzhľadom na vojnu na Ukrajine je posilňovanie energetickej bezpečnosti Británie absolútnou prioritou. Dodal, že Británia sa do roku 2040 plánuje stať čistým vývozcom energií. (ČTK)

Mesto Mykolajiv sa podľa gubernátora oblasti Vitalija Kima v noci stalo terčom „masívneho raketového útoku, najmä prostredníctvom protileteckých raketových systémov S-300“.

Útok nastal krátko po polnoci, uviedol Kim na platforme Telegram. Kim dodal, že „poškodené boli viacposchodové budovy, rozvody plynu, vodovodné potrubia, nádvoria kina a divadla a administratívne budovy“.

V dôsledku zásahu raketou vypukol požiar v sklade, konštatoval. Zatiaľ nehlásili žiadne obete. (SITA)

Ukrajinskí spojenci sa musia pevne postaviť proti vydieraniu ruského prezidenta Putina, ktorý naznačuje, že vo vojne proti Kyjevu by mohli byť použité jadrové zbrane, povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron televízii BFM.

"Úplne očividne je to vydieranie a je tiež zjavné, že tieto zbrane majú a existuje riziko, že ich použijú. Ale je to tiež nástroj nátlaku," hovoril Macron o Rusku a jadrových zbraniach.

Macron pokračoval, že Rusko sa svojimi poslednými krokmi odstrihuje od zvyšku sveta a začalo sa mu vzďaľovať čoraz rýchlejšími krokmi.

"Rusko sa diplomaticky izoluje," konštatoval francúzsky prezident s odvolaním sa na nedávne vyhlásenia predstaviteľov Indie a Číny, ktoré sa od ruských aktivít na Ukrajine dištancujú.

Úlohou Francúzska je ďalej "držať našu politickú líniu, teda pomáhať Ukrajine brániť jej územie. Rozhodne k nej nepatrí napadnutie Ruska. Nie sme vo vojne s Ruskom, ale pomáhame Ukrajine sa brániť," dodal Macron. (AFP, ČTK)

Bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev sa vyhráža útokmi na Európu a USA. "Rusko si vybralo svoju vlastnú cestu. Niet cesty späť," uviedol súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska.

"Uskutočnia sa referendá a do Ruska budú prijaté republiky Donbas a ďalšie územia. Ochranu všetkých území, ktoré sa pripojili, výrazne posilnia ruské ozbrojené sily. Rusko oznámilo, že na takúto ochranu možno použiť nielen mobilizačné schopnosti, ale aj akékoľvek ruské zbrane, vrátane strategických jadrových zbraní a zbraní založených na nových princípoch," napísal na Telegrame Medvedev.

Medzitým v Jakutsku a Blagoveščensku odchádzajú muži v rámci mobilizácie, ktorú včera vyhlásil ruský prezident.

NEXTA
@nexta_tv

#Mobilization in #Yakutia. https://t.co/jNfOgjfuDv

Length: (00:00)

22.9.2022 o 10:51 · archivované: 22.9.2022 o 11:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

NEXTA
@nexta_tv

Sad mobilized men walk to the bus to a dull tune in #Blagoveshchensk. https://t.co/sXnJomk9xe

Length: (00:00)

22.9.2022 o 11:03 · archivované: 22.9.2022 o 11:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Dvojica Britov odsúdených na smrť v samozvanej Doneckej ľudovej republike sa cez Saudskú Arábiu vrátila do Británie. Premiérka Liz Trussová povedala, že pre Adena Aslina a Shauna Pinnera tým končia mesiace neistoty a utrpenia.

"Dostali sme sa odtiaľ, ale bolo to len o vlások," povedal Pinner na videu, ktoré spoločne s Aslinom nahrali v lietadle do Británie. Robert Jenrick, poslanec za Newark, odkiaľ Aslin pochádza, povedal, že Aslinova rodina je zo správ "ohromne šťastná".

Aslin a Pinner sa z väzenia dostali v rámci výmeny desiatich zajatcov, z toho piatich Britov, medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorú sprostredkovala Saudská Arábia. Tretím prepusteným Britom je John Harding, identita zvyšných dvoch nie je verejne známa. (ČTK)

Pri protestoch proti čiastočnej mobilizácii v Rusku zadržala polícia 1 323 ľudí, z toho najmenej 549 v Petrohrade a 509 v Moskve, uvádza web OVD-Info, ktorý monitoruje policajné zásahy.

Niektorí zo zadržaných mužov pritom na policajnom oddelení rovno dostali predvolanie, z ktorého pre nich plynie povinnosť dostaviť sa na vojenskú správu.

Takáto informácia podľa OVD-Info prišla zo štyroch moskovských policajných oddelení. Jednému zo zadržaných sa potom policajti a úradníci vyhrážali desaťročným odňatím slobody, pokiaľ dokument neprevezme. (ČTK)

Ministerstvo dopravy opätovne vyzýva dopravcov, aby sa zapojili do prepravy odídencov z Ukrajiny, respektíve doručovania humanitárnej pomoci v rámci pomoci Ukrajine.

Prvá výzva dopravcom bola zverejnená v marci. Následne ministerstvo dopravy vybralo autobusových a kamiónových dopravcov, ktorí prepravu zabezpečili. Doteraz im podľa ministerstva bolo vyplatených 1,99 milióna eur.

Dopravcovia sa môžu prihlásiť na adrese dopravcovia@mindop.sk. Následne dostanú dotazník. (TASR)

Doprava na východnej hranici Fínska s Ruskom sa v noci „zintenzívnila“, uviedla fínska pohraničná stráž a dodala, že situácia je pod kontrolou.

Agentúra Reuters uvádza, že šéf fínskej pohraničnej stráže pre medzinárodné záležitosti Matti Pitkaniitty povedal, že „číslo sa jednoznačne zvýšilo“.

Pokračoval, že situácia bola rušná, no je pod kontrolou a pohraničná stráž bola pripravená na deviatich kontrolných stanovištiach. (The Guardian)

Veľvyslanectvá Kirgizska, Kazachstanu a Uzbekistanu v Moskve vydali samostatné vyhlásenia, v ktorých zakázali svojim občanom v Rusku zúčastniť sa vojny na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Anadolu. (NEXTA)

V noci v okrese Lomonosov neďaleko Petrohradu podpálili vojenské náborové stredisko. V Rusku sa konali protesty, počas ktorých zatkli už viac ako 1 332 ľudí.

Demonštrácie proti ohlásenej mobilizácii sa v stredu konali v najmenej 38 mestách Ruska, uvádza nezávislé združenie OVD-Info, ktoré v Rusku monitoruje protivládne protesty a počet zadržaných s tým, že ide o najväčšie protesty od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine. Najviac zadržaných evidovali v Petrohrade a v Moskve.

NEXTA
@nexta_tv

At night in the Lomonosov district near #SaintPetersburg, a military recruitment center was set on fire. https://t.co/pzX7nxplCV

Length: (00:00)

22.9.2022 o 9:59 · archivované: 22.9.2022 o 10:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Medzinárodné lety s odletom z Ruska sa buď vypredali, alebo prudko vzrástli po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin oznámil mobilizáciu, informovala agentúra AP. 

Flightradar24
@flightradar24

Flights departing Moscow and St. Petersburg today. The @AP is reporting international flights departing Russia have either sold out or skyrocketed in price after Putin announced a mobilization of reservists.

Search SVO, VKO, DME for Moscow airports and LED for St. Petersburg. https://t.co/LV2PrkwPD9

Length: (00:00)

21.9.2022 o 18:55 · archivované: 22.9.2022 o 10:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Матович все ще далекий від безпеки в міністерському кріслі. Бустери Omicron вже доступні. Словаччина першою в ЄС запропонувала транскордонний європейський пенсійний продукт. Археологи виявили можливі залишки культового вбивства.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Ruské invázne sily vykonali raketový úder na Záporožie, informuje ukrajinská agentúra Ukrinform s odvolaním sa na náčelníka oblastnej správy Oleksandra Starucha.

Niektoré časti mesta sú podľa nej bez elektriny, informácie o prípadných obetiach sa spresňujú. Ukrajinský generálny štáb uviedol, že Rusi naďalej sústreďujú svoje úsilie na pokusy plne obsadiť Doneckú oblasť, organizovať obranu a udržať dobyté územia.

"Snažia sa tiež v niektorých smeroch narušiť aktívnu činnosť obranných síl (Ukrajiny)," píše velenie ukrajinskej armády, podľa ktorého ruské invázne sily útočia na ukrajinské pozície pozdĺž frontovej línie a podnikajú opatrenia na preskupenie svojich jednotiek. (ČTK)

Prebiehajú rokovania o zriadení ochrannej zóny okolo ukrajinskej Záporožskej atómovej elektrárne, oznámil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru Gross počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Grossi mal v New Yorku okrem iných stretnutí aj rozhovory s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom, informoval novinárov. "Kolesá sú v pohybe," vyhlásil generálny riaditeľ MAAE, organizácie patriacej do štruktúr OSN.

Ako Grossi dodal, aj keď ešte nie sú konkrétne výsledky, má dojem, že všetky strany sú presvedčené, že zriadenie bezpečnostnej ochrannej zóny okolo Ruskom obsadenej Záporožskej atómovej elektrárne je zásadná vec. Rusko ju okupuje už od počiatočnej fázy svojej vojenskej ofenzívy na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára.

Grossi má podľa svojich slov veľké obavy zo zhoršujúcej sa situácie v záporožskej elektrárni a upozornil, že treba rýchlo konať.

"Musíme čo najskôr rozhodnúť," povedal novinárom v New Yorku. Dodal, že dúfa, že čoskoro bude môcť odcestovať na Ukrajinu a potom do Ruska, aby mohol pokračovať vo vyjednávaniach. (TASR)

Rusko bude mať pravdepodobne problémy s logistikou a administratívou spojenou so zhromaždením 300-tisíc záložníkov. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Rusko sa podľa britského rezortu obrany z väčšiny záložníkov pravdepodobne pokúsi vytvoriť nové bojové jednotky, ktoré však nebudú prvých niekoľko mesiacov účinné.

Britské ministerstvo napísalo, že vyhlásenie čiastočnej mobilizácie v Rusku bude u časti ruského obyvateľstva veľmi nepopulárne. Dodalo, že ruský prezident Vladimir Putin v nádeji, že vytvorí potrebnú bojovú silu, prijíma značné politické riziko.

Rusko vyhlásením čiastočnej mobilizácie v podstate priznalo, že vyčerpalo zásoby dobrovoľníkov ochotných bojovať na Ukrajine, dodal britský rezort obrany.

Čiastočná mobilizácia tak nevytvorí významnú použiteľnú bojovú silu skôr ako za niekoľko mesiacov, konštatoval americký Inštitút pre štúdium vojny.

Mobilizácia záložníkov má prebiehať vo fázach, čo vylučuje náhly prílev posíl na Ukrajinu a dramatickú zmenu v priebehu vojny. Otázna je aj úroveň bojovej pripravenosti záložníkov a dĺžka ich výcviku. Dostať ich z civilného života do bojovej pripravenosti môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov.

"Čiastočná mobilizácia Ruska preto nepripraví Ukrajinu o možnosť oslobodiť ďalšie okupované územia pred zimou a počas zimy," komentoval inštitút.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 22 September 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/XL4XfL3qRG

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/8VtmvHnfPb

22.9.2022 o 8:00 · archivované: 22.9.2022 o 9:10

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nariadenie vojenskej mobilizácie a vyhrážky o použití jadrových zbraní ukazujú, že ruská invázia Ukrajiny zlyháva, vyhlásil kanadský premiér Trudeau. Kanada bude aj naďalej podporovať Kyjev vojenskou pomocou a sankciami proti Rusku.

"Kanada odsudzuje Putinovo nezodpovedné stupňovanie vojny; jeho čiastočná vojenská mobilizácia, jeho vyhrážky jadrovými zbraňami, ako aj urýchlené referendá pokúšajúce sa o pripojenie častí Ukrajiny (k Rusku) sú neprijateľné," povedal Trudeau novinárom v New Yorku, kde sa zúčastňuje na Valnom zhromaždení OSN.

Trudeau povedal, že Putinova mobilizácia záložníkov je "krokom bližšie k priznaniu toho, čo nechcel pred Rusmi priznať..., je dôkazom toho, že veci nejdú podľa jeho plánu". Vyhrážky jadrovými zbraňami však treba brať vážne a západní spojenci "im musia veľmi pevne vzdorovať", dodal. (TASR)

Švajčiarsky prezident Cassis na stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Lavrovom vyjadril znepokojenie Švajčiarka nad hrozbou použitia jadrových zbraní. 

"Rusko som vyzval, aby upustilo od organizácie tzv. referend na okupovaných územiach na Ukrajine," napísal Cassis na sociálnej sieti. "Švajčiarsko je takisto veľmi znepokojené v súvislosti s akoukoľvek hrozbou použitia jadrových zbraní," uviedol švajčiarsky prezident, ktorý sa s Lavrovom stretol na okraji 77. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Neutralita a dobré vzťahy sú podľa Cassisa aj naďalej "nástrojmi" na dialóg. (TASR)

Niektoré rodiny z Iziumu počas okupácie poslali deti do táborov. Síce ich organizovalo Rusko, ale rodiny dúfali, že deti si pri Čiernom mori aspoň trochu oddýchnu od stresu z vojny. Dnes je Izium oslobodený, no desiatky detí ostali v táboroch a rodiny ich zatiaľ nedokážu dostať domov. (SME)

Ukrajina a Rusko si vymenili takmer 300 vojnových zajatcov. "Pre našu krajinu a celú našu spoločnosť to je jasné víťazstvo. Hlavné je, že 215 rodín uvidí svojich milovaných doma a v bezpečí," reagoval prezident Zelenskyj.

Ukrajina na bojisku robila v posledných týždňoch významné posuny, zatlačila ruské vojská viac na juh a na východe sa priblížila až k hraniciam s Ruskom. Odozvou je čiastočná mobilizácia, ktorú ohlásil prezident Putin.

Sme tak v novej fáze vojny, no žeby sa nasledujúce týždne či mesiace obrátili v prospech Ruska, o tom viacerí pochybujú.

O novom vývoji vojenského konfliktu sa Jana Maťková rozprávala s Matúšom Halásom, analytikom z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.

(SME)

Turecko odsúdilo "nelegitímne" plány Ruska zorganizovať referendá o anexii v štyroch Moskvou kontrolovaných oblastiach na východe a juhu Ukrajiny.Takéto nelegitímne referendá "medzinárodné spoločenstvo neuzná".

Turecko nikdy neuznalo anexiu ukrajinského Krymského polostrova Ruskom, ku ktorej došlo v prvých mesiacoch konfliktu, ktorý vypukol v roku 2014.

Turecký prezident Erdogan sa snaží využiť svoje otvorené vzťahy s Moskvou i Kyjevom na nastolenie priamych mierových rokovaní. (TASR)

Severná Kórea uviedla, že nikdy nedodávala Rusku zbrane alebo muníciu a ani to v budúcnosti neplánuje. Americké ministerstvo zahraničných vecí totiž uviedlo, že Rusko je v "procese nákupu miliónov rakiet a delostreleckých granátov".

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby to vtedy označil za "potencionálny nákup", pričom uviedol, že nič "nenaznačuje tomu, že nákup bol dokončený a už vôbec nie tomu, že takéto zbrane sa na Ukrajine používajú".

"Prednedávnom Spojené štáty a iné nepriateľsky ladené sily hovorili o 'porušovaní rezolúcie' Bezpečnostnej rady OSN, keď šírili fámy o predaji zbraní medzi KĽDR a Ruskom... Nikdy sme do Ruska zbrane ani muníciu nevyvážali a neplánujeme ich vyvážať," cituje KCNA popredného predstaviteľa severokórejského úradu pre vybavenie ministerstva obrany bez toho, aby ho menovala.

Severná Kórea upozornila USA, aby "držali zavreté ústa" a prestali šíriť takéto klebety. 

Ak by Severná Kórea dodávala zbrane Rusku, porušila by tak rezolúciu OSN, ktorá jej zakazuje dovážať alebo vyvážať zbrane. KĽDR však túto rezolúciu neuznáva. (TASR)

Ministri zahraničných vecí EÚ sa dohodli, že pripravia nové protiruské sankcie a navýšia dodávky zbraní pre Ukrajinu. Ide o reakciu na vyhlásenie prvej ruskej mobilizácie od druhej svetovej vojny, ktorú nariadil prezident Putin.

Ministri zahraničných vecí 27 členských krajín EÚ sa nachádzajú v New Yorku na každoročnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell zvolal v rámci reakcie na Putinove nariadenie ich mimoriadne stretnutie.

Šéfov rezortov diplomacií EÚ na stretnutí najskôr oboznámil so situáciou ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Ministri vecí následne súhlasili, že poveria svoje tímy prípravou ôsmeho sankčného balíka.

Tie budú zamerané na "dôležitejšie sektory ruskej ekonomiky a budú naďalej cielené na ľudí zodpovedných za vojnu a agresiu na Ukrajine," uviedol Josep Borrell.

Ministri sa zídu na ďalšom formálnom stretnutí v polovici októbra a mohli by na ňom tento sankčný balík formálne schváliť.

Šéfovia diplomacií EÚ sa okrem toho dohodli na navýšení dodávok zbraní smerujúcich na Ukrajinu. Borrell odmietol konkretizovať o aký typ sankcií alebo vojenskej pomoci pôjde, no uviedol, že verí, že krajiny EÚ "jednomyseľne" podporia nové opatrenia.

Putinove vyhlásenia podľa Borrella svedčia o panike a zúfalstve. "Je jasné, že Putin sa snaží Ukrajinu zničiť," povedal. (TASR)

Päť prepustených veliteľov pluku Azov z ruského zajatia zostane v Turecku až do konca vojny na Ukrajine, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj. V zajatí boli od konca mája. Výmenu väzňov sprostredkovalo Turecko. (SME)

Ukrajina vymenila Viktora Medvedčuka za viac ako sto obrancov Mariupoľa, píše agentúra Nexta. Zo zajatia prepustili aj veliteľa pluku Azov Denysa Prokopenka, jeho zástupcu, kapitána Svyatoslava Palamara a veliteľa 36. samostatnej brigády námornej pechoty Serhiya Volynského.

Za prokremeľského politika a 55 ruských zajatcov Ukrajina vymenila celkovo 215 vojakov. Medzi nimi bolo päť Britov a dvaja Američania.

Viktora Medvedčuka zatkli Ukrajinci v polovici apríla a obvinili z vlastizrady a sprenevery. Je považovaný za najbližšieho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj v prejave na Valnom zhromaždení v OSN vyzýva na "spravodlivé potrestanie" Ruska a zriadenie tribunálu. "Rusko musí zaplatiť za túto vojnu," povedal.

Zelenskyj vyzval svetových lídrov , aby Rusku odobrali hlasovacie právo v medzinárodných inštitúciách aj možnosť práva veta v Bezpečnostnej rade OSN. Agresorov treba potrestať a izolovať, povedal.

Ukrajinský prezident sa na stretnutí nezúčastňuje osobne, vystúpil ale prostredníctvom vopred nahraného videozáznamu. Počas svojej reči uviedol, že existuje päť podmienok pre mier, o ktorých sa nerokuje. Patrí medzi ne potrestanie ruskej agresie, obnovenie ukrajinskej bezpečnosti a územnej celistvosti a tiež bezpečnostné záruky.

"Zločin bol spáchaný proti našim hraniciam, našim ľuďom, ženám, mužom, deťom. Chceme len trest za ukradnutie nášho územia, za mučenie našich mužov i žien. My sme túto vojnu nevyprovokovali," zdôraznil Zelenskyj. "Ukrajina chce mier, Európa chce mier, svet chce mier. Je ale vidieť, kto je ten jediný, kto chce vojnu, "dodal. (SME, ČTK)

Ostreľovanie poškodilo káble dodávajúce elektrinu do reaktora Záporožskej jadrovej elektrárne. Blok dočasne bežal na núdzové dieselové generátory, kým obnovili vonkajšie napájanie.

Ostreľovanie sa nijako nedotklo piatich ďalších reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne, povedal podľa agentúry Reuters šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi. Elektráreň okupujú ruské invázne sily.

Elektráreň bola minulý týždeň po dvoch týždňoch opäť pripojená na ukrajinskú rozvodnú sieť. Energiu potrebuje na chladenie reaktorov a udržanie chodu.

Grossi vyjadril nádej, že čoskoro pôjde na Ukrajinu a do Ruska, aby presadil dohodu o vytvorení ochrannej zóny v jadrovej elektrárni. Novinárom dnes v sídle OSN v New Yorku povedal, že teraz vystupuje do "skutočnej" fázy rokovaní s oboma krajinami a chce dohodu uzavrieť čo najskôr. (ČTK)

Počet zatknutých na protestoch proti čiastočnej mobilizácii v Rusku pribúda. V policajnej cele skončilo najmenej 1300 ľudí. Demonštrácie sa konajú v najmenej 38 mestách. Ide o najväčšie protesty od začiatku invázie na Ukrajinu.

Kyjev pohrozil, že zničí všetkých, čo prídu na Ukrajinu so zbraňou v ruke. Veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj dodal, že ich armáda bude ničiť ruských vojakov, a to bez ohľadu na to, či boli nasadení dobrovoľne alebo ako súčasť mobilizácie.

"Neexistuje vyhlásenie armády či politického vedenia agresorskej krajiny, ktoré dokáže ovplyvniť našu ochotu bojovať za našu slobodu," napísal Zalužnyj na sociálnej sieti Facebook. "Zničíme každého, kto príde do našej krajiny so zbraňami - či už dobrovoľne alebo v rámci mobilizácie," uviedol. (TASR)