Článok pôvodne vyšiel v denníku Washington Post.
KYJEV. Svetlana Povaľajevová videla svojho syna živého naposledy na pohrebe.
Roman Ratušnyj sa v máji na niekoľko dní vrátil do rodného Kyjeva, aby sa poslednýkrát rozlúčil so svojím priateľom z frontu, ktorý zahynul pri ruskej streľbe. Slúžili spolu na východe Ukrajiny, neďaleko mesta Izium.
Hoci si Ratušnyj po týždňoch na vojne už zvykol na smrť a straty, jeho matka cítila, že tentoraz bolo niečo iné. "Poznám svoje dieťa," hovorí. "Bol to výkrik zo srdca. Bol to preňho jednoznačne šok."
Ak zabudnete, že je vojna, dá sa normálne žiť. Ale nezabudnete Čítajte Ratušnyj bol počas svojej poslednej návštevy Kyjeva nezvyčajne tichý, približuje jeho matka. Požiadal ju, aby mu vyprala oblečenie.
"Bola to preňho veľká vec, neviem prečo," hovorí. "Rozprávali sme sa veľmi málo. Stále opakoval: 'Mami, neboj sa, ešte sa vrátime'."
Povaľajevová sa nechcela pred synom zrútiť, tak sa s ním na rozlúčku len objala a usmiala sa.
O dva týždne neskôr Ratušnyj zahynul v boji. Mal dvadsaťštyri rokov.
Umierajú mladí
Stratu mladého novinára a aktivistu cítia nielen v jeho rodnom Kyjeve, ale aj v oblasti pri Iziume, kde bojoval so svojou brigádou.
