Autor je novinárom z Charkovskej oblasti, pred bojmi utiekol na západnú Ukrajinu. Z obáv o bezpečnosť rodiny, ktorá zostala v domovskom regióne, používa pseudonym.
Už je to viac ako pol roka, čo sa vojna na Ukrajine aktuálnou ruskou inváziou posunula do ďalšej fázy. Po niekoľkých mesiacoch šoku, keď ľudia nevedeli myslieť na nič iné, začína prevládať presvedčenie, že ich životy musia pokračovať aj v nových podmienkach.
Musíme sa vrátiť do práce, vychovávať deti a, aj keď to znie možno zvláštne, oddychovať. Aj v mestách, ktoré ležia len niekoľko kilometrov od frontu, sa ľudia snažia pokračovať v bežných životoch. Nehovoriac o Kyjeve alebo o západnej Ukrajine, nachádzajúcej sa stovky kilometrov od bojov.
Veteráni končia v pivnici, farmárom berú stroje. Ako sa žije pod ruskou okupáciou Čítajte Ja pochádzam z Charkovskej oblasti, moja rodná dedina je okupovaná. Posledných pätnásť rokov som žil a pracoval v Charkove, ale 24. februára som spolu s manželkou a dieťaťom opustil mesto, ktoré sa Rusi pokúšali dobyť.
Vojnu takmer nepoznajú
Od 1. marca žijeme v meste Ternopiľ, malom regionálnom centre na západe krajiny. Veľmi pekné a útulné mesto, počet vnútorných presídlencov tu dosahuje takmer polovicu miestnej populácie. Preto je tu nájomné veľmi vysoké.
