Bagdad/Teherán 15. júla (TASR) - Iracký premiér Ibrahím Džafárí pricestuje v sobotu na trojdňovú návštevu susedného Iránu - donedávna dlhoročného úhlavného nepriateľa Iraku. Pôjde o prvú návštevu šéfa irackej vlády v šiitskom Iráne za posledné desaťročia. Džafárího cesta do Teheránu je odrazom zlepšujúcich sa vzťahov medzi oboma susedmi, ktoré si stanovil za cieľ Bagdad i Teherán po páde irackého režimu Saddáma Husajna.
Džafárí pricestuje do Teheránu na trojhodinovú návštevu a sprevádzať ho bude delegácia deviatich ministrov irackého kabinetu, z ktorých siedmi sú už v iránskej metropole.
Návšteva bude pre obe krajiny jedinečnou príležitosťou, ako sa vyrovnať s minulosťou a urovnať problémy posledných 1200 rokov, uviedol v predvečer historickej návštevy Mohsín Hakim, hovorca irackej šiitskej strany SCIRI.
Oba susedné moslimské štáty majú svoju históriu plnú vzájomných konfliktov a vojen, ktoré sa tiahli stáročiami. Posledným veľkým konfliktom bola iracko-iránska vojna v rokoch 1980-1988, ktorá sa začala vpádom vojsk Saddáma Husajna do Iránu a skončila prímerím až po zásahu OSN. Obe strany utrpeli v krvavom konflikte státisíce obetí a veľké časti juhozápadného Iránu zostali zničené.
Počas návštevy irackého ministra obrany Sádúna al-Dulajmího v Teheráne minulý týždeň obe kedysi znepriatelené strany podpísali historické dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti a prisľúbili si, že už nikdy medzi sebou nebudú viesť vojny.
Iracký minister sa Iránu ospravedlnil za vojnové zločiny, ktorých sa na Iráne dopustil Irak za Husajnovho režimu. Irán na znak prijatia ospravedlnenia sľúbil Iraku jednu miliardu dolárov finančnej pomoci na povojnovú obnovu.
Počas trojdňového pobytu irackého lídra v Teheráne obe krajiny podpíšu významné bilaterálne dohody, predovšetkým hospodárskeho a obchodného charakteru. Jednou z najhlavnejších bude dohoda o dvojitom ropovodnom potrubí, ktoré bude čerpať irackú ropu do Iránu, kde sa bude rafinovať, a rafinované palivo sa bude spätne čerpať do Iraku. Irak, ktorý má na svojom území druhé najväčšie ropné rezervy na svete, má nedostatok rafinérií, takže musí palivo dovážať. Obe krajiny tiež prepoja medzi sebou rozvodné siete, ktoré umožnia Iraku privádzať elektrickú energiu z Iránu.
Pravdou však zostáva, že tak dlho pripravovaná návšteva je veľmi citlivou otázkou. Irán minulý rok pozval na návštevu predchádzajúceho irackého premiéra Ijáda Alláwího, ten však do Teheránu nikdy nepricestoval.
Pre Washington zostáva Irán naďalej súčasťou tzv. "osi zla" a štátom podporujúcim terorizmus. Hoci USA vyjadrili podporu snahe oboch susedov o zlepšenie vzájomných vzťahov a prehĺbenie spolupráce, ubezpečili, že ich politiku voči Iránu to nezmení a ponuka Teheránu v nich vyvoláva pochybnosti.
Navyše námestník ministerky zahraničných vecí USA Robert Zoellick podľa vlastných slov odporučil Džafárímu, aby počas pobytu v Teheráne mal na zreteli obavy USA. Vyjadril nádej, že iracký premiér to so zlepšovaním vzťahov nepreženie a že ani jedna strana nedá príliš mnoho. "Blízky východ je krajina tvrdého vyjednávania," vysvetlil Zoellick novinárom počas svojho pobytu v Bagdade.
Roztržka medzi Iránom a Irakom je tichou obavou mnohých moslimských lídrov, z ktorých takmer všetci sú sunniti. Irak sa po porážke sunnitského Husajnovho režimu stal prvým moderným moslimským štátom, na čele ktorého stojí šiitská vláda, a niektorí sunniti majú podozrenie z vplyvu Iránu.
Medzi Iránom a irackými šiitmi sú hlboké vzťahy. Najvplyvnejší duchovný irackých šiitov, veľký ajatolláh Alí As-Sistání, sa narodil v Iráne. Iránsky revolučný vodca, ajatolláh Ruholláh Chomejní, strávil mnoho rokov v irackom exile, vo svätom šiitskom meste Nadžaf.
V samotnom Iraku je jedným z hlavných bodov sváru a príčin sunnitského povstania dojem menšinových sunnitov, že iracké šiitské milície - z ktorých mnohí príslušníci bojovali počas vojny na strane Iránu - získali príliš veľkú moc.
