MOSKVA. Vo veku 91 rokov zomrel v utorok v Moskve po ťažkej a dlhej chorobe bývalý prezident ZSSR Michail Sergejevič Gorbačov.
Na vlastné želanie bude pochovaný vedľa svojej ženy Raisy na moskovskom Novodevičom cintoríne, píše TASS s odvolaním sa na príbuzných zosnulého.
Americký týždenník Time zaradil Michaila Gorbačova medzi stovku najvplyvnejších osobností 20. storočia. Bol to práve prvý a posledný sovietsky prezident, ktorý v 80. rokoch minulého storočia začal politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby) a bol to práve na svete familiárne prezývaný Gorbi, ktorý výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny, odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony.
Narodil sa 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol. Po ukončení vysokej školy začal v roku 1955 pracovať na prokuratúre v rodnom kraji.
V marci 1985 bol zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Gorbačov začal po nástupe do čela sovietskych komunistov v roku 1985 zmeny, ktoré mali reformovať komunistický systém a dodať vtedajšiemu sovietskemu impériu novú silu. Opak sa ale stal pravdou.
Sovietsky zväz sa rozpadol a komunistický systém sa zrútil. Gorbačov, ktorý sa narodil 2. marca 1931, až neskôr priznal, že reformovať ani nešiel.
Gorbačov sa ako šéf komunistickej strany a teda aj celého ZSSR zaslúžil o koniec studenej vojny, pád železnej opony i rozpad impéria.
Štátnik, ktorý zmenil chod dejín. Svetoví lídri reagujú na úmrtie Gorbačova Čítajte Bol aj prvým a zároveň posledným prezidentom Sovietskeho zväzu. Do novozriadenej funkcie bol zvolený 14. marca 1990. Jeho prezidentstvo však trvalo len krátko, z funkcie odstúpil 25. decembra 1991 tesne pred zánikom ZSSR.
Nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1990 sa stal obľúbencom Západu aj nádejou Východu, doma si rešpekt nezískal. Pre mnohých ľudí viac ako návrat vytúženej slobody znamenali jeho reformy stratu istôt a mnoho Rusov mu nemôže dodnes zabudnúť rozpad ZSSR.
