FOTO
Na vrch Sekirka s pravoslávnym chrámom Nanebovstúpenie Pána vedie 364 schodov. Položenie nohy na každý z nich podľa legendy človeku vymaže jeden z jeho hriechov a priblíži ho k nebu. Pri päte schodiska stojí kríž na pamiatku stoviek nevinných, ktorí na schodoch prišli o život. V kostole nad nimi totiž bývala "korekcia", najstrašnejšia súčasť boľševického tábora na Soloveckých ostrovoch. Dnes na kopci okolo chrámu rastie tráva a minulé tragédie pripomína len schodisko.
Medzi rokmi 1923 až 1939 prešli sovietskym väzením na "Solovkách", nehostinných ostrovoch v Bielom mori, desiatky tisíc ľudí. O tom, čo sa na kopci Sekirka robilo, rozpráva len málokto. Podľa miestneho sprievodcu Alexandra Cvetlova prežilo len niekoľko svedkov tamojších hrôz. S človekom odoslaným "na Sekirku" sa vraj jeho väzenskí známi lúčili práve tak ako s tým, kto šiel na popravu. Miestni dozorcovia mali vraj určitý čas zakázané väzňov strieľať, a tak ich zhadzovali z prudkých schodov.
"Solovecké ostrovy sú hádam najsvätejším miestom na zemi," hovorí pravoslávny mních Sevastian na nádvorí hlavného soloveckého kláštora. Mohutná kamenná stavba bývala centrom pôvodného sovietskeho tábora, takzvaného Slonu (Soloveckij lager osobovo označenija - Solovecký tábor zvláštneho určenia). Nad vstupnou bránou do neďalekého komplexu táborových barakov bolo napísané: "Železnou rukou doženieme ľudstvo ku šťastiu". Práve tu boli položené základy systému Gulagu, ktorý ruský spisovateľ Alexander Solženicyn práve podľa Soloveckých ostrovov prekrstil na Súostrovie Gulag.
Podľa odhadov - presné číslo sa dnes už asi nikto nedozvie - tu prišlo o život asi 40 000 ľudí. Rozloha súostrovia je asi 300 štvorcových kilometrov. "Každá piaď zeme je tu presiaknutá krvou obetí," hovorí sprievodca Cvetlov.
"Pre zahraničných hostí je Gulag hlavnou témou. Rusi túto tému nepreferujú, je súčasťou ich minulosti, ktorú si netreba pripomínať," myslí si riaditeľ Soloveckého múzea Michail Lopatkin.
Napriek tomu si ju niektorí pripomínať chcú. "Najhoršie to býva, keď sprevádzam niekoho z potomkov tunajších väzňov," hovorí Cvetlov. Minulý týždeň s ním trojhodinovú exkurziu po miestach bývalého tábora absolvovala asi štyridsaťročná žena z Moskvy. Starostlivo si robila poznámky a chvíľami plakala. Po prehliadke sa vydala do administratívnej budovy miestneho múzea, aby sa v neúplných záznamoch pokúsila nájsť o svojom tu väznenom príbuznom viac informácií. "Ľudia často neuspejú, dokumentov je málo," dodal sprievodca.
"Už sa to nesmie opakovať," je napísané na konci expozície o Gulagu v Soloveckom múzeu. "Kríž bol aj pôvodne nástrojom mučenia a potom sa stal symbolom niečoho úplne iného. Azda to s našimi ostrovmi bude rovnaké," dúfa sprievodca Cvetlov. (čtk)
Solovecké ostrovy a turisti
Dvadsaťdeväťročný Vasil bol na "ostrovoch" najprv ako turista, vlani sa rozhodol zostať celé leto a vypomáhať v požičovni bicyklov. Vrátil sa i tento rok - čaro Soloveckých ostrovov, ktoré sú "preslávené" ako prvý tábor Gulagu i ako významné pútnické miesto Ruska, láka zvedavcov z celého sveta. Miestne vedenie i obyvatelia začínajú z návalu turistov ťažiť.
"Ponúkame 15 turistických exkurzií rozdelených tematicky - po kláštoroch, po miestach Gulagu, prírodovedecké i architektonické. Turistov vozíme i na ďalších päť ostrovov," hovorí riaditeľ Soloveckého múzea Michail Lopatkin. Od roku 2000, keď bývalý historik nastúpil do funkcie riaditeľa, vzrástol počet turistov na ostrovoch o 65 percent. "Vlani navštívilo Soloveckú rezerváciu vyše 20 000 ľudí. Odhadujeme, že najmenej 3000 ďalších príde len tak, za prírodou, do múzea vôbec nejde," dodal riaditeľ.
Okrem zvedavých turistov chodia na súostrovie i tisícky pútnikov. Už pred piatimi storočiami vystavali mnísi v nehostinnej krajine kamenný kláštor. V súčasnosti tu po celý rok žije asi 30 mníchov. "S vedením kláštora výborne spolupracujeme. Máme dohodu, že pútnici sa môžu po kláštore pohybovať voľne," hovorí Lopatkin. Podľa odhadov tvoria pútnici asi 20 percent z celkového počtu návštevníkov ostrovov.
Z turistov a pútnikov profitujú i miestni obyvatelia. Na hlavnom ostrove - Veľkom Soloveckom - funguje šesť hotelov. (čtk)
Solovecké ostrovy zo všetkých strán obmýva Biele more. Súostrovie 160 kilometrov južne od severného polárneho kruhu sa skladá zo šiestich väčších a asi 70 menších ostrovov. Dokladom najstaršieho osídlenia sú 5000 rokov staré labyrinty. Kláštor a väčšina historických budov na ostrovoch sú od roku 1992 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Na opravu svojich objektov dostáva miestna správa peniaze z medzinárodných i ruských fondov. FOTO - ARCHÍV ČTK
