Začiatkom roka 2020 nemala TACIANA CHOMIČOVÁ žiadne skúsenosti s politikou. Stala sa však členkou tímu Viktara Babaryku, vtedajšieho kandidáta na prezidenta Bieloruska, ktorý sa postavil proti dlhoročnému autoritárskemu lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi.
"Pochopila som, že akákoľvek zmena, ktorú som chcela dosiahnuť, závisela aj odo mňa," opisuje v rozhovore dôvod, prečo sa v kampani angažovala.
Babaryku ešte pred voľbami zatvorili do väzenia a polícia zatkla aj Chomičovej sestru, prominentnú opozičnú aktivistku Maryju Kalesnikavovú. Súd ju vlani odsúdil na jedenásť rokov väzenia.
Z Chomičovej sa vtedy stala aktivistka, ktorá volá nielen po prepustení svojej sestry, ale aj stoviek ďalších politických väzňov v Bielorusku.
Od posledných volieb, ktoré mnohí považujú za zmanipulované a od najväčších protivládnych protestov ubehli dva roky. Ako sa odvtedy Bielorusko zmenilo?
Taciana Chomičová
Pôsobí ako tímová koordinátorka v kancelárii Viktara Babaryku.
Bola súčasťou jeho tímu počas kampane na prezidenta v roku 2020.
Je sestrou Maryje Kalesnikavovej, šéfky Babarykovej kampane, ktorú ako prominentnú opozičnú aktivistku zadržali a vlani odsúdili na jedenásť rokov väzenia.
Po jej zadržaní prebrala Chomičová jej rolu v opozičnej Koordinačnej rade, ktorú Kalesnikavová založila spolu s opozičnou kandidátkou na prezidentku Sviatlanou Cichanovskou.
V rade má na starosti pomoc politickým väzňom.
Represie neprestávajú, naďalej zatýkajú ľudí za ich účasť na protivládnych protestoch z roku 2020. Nájdu ich cez fotografie a videá z protestov na sociálnych sieťach a odsúdia ich na niekoľko rokov väzenia.
Zatýkajú aj ľudí, ktorí sú súčasťou hnutia proti vojne na Ukrajine alebo sa proti nej vyslovili. Je dôležité povedať, že Bielorusko prepožičalo územie na to, aby Rusko napadlo Ukrajinu.
Protesty prestali. Od augusta do októbra 2020 v uliciach protestovalo množstvo ľudí, mnohých sme videli s červeno-bielymi vlajkami nezávislého Bieloruska. Nanešťastie, úroveň represií sa tak zvýšila, že ľudia už nemôžu verejne demonštrovať. Vedia, že by ich zatkli.
Polícia mnohých zatkla aj za komentáre na sociálnych sieťach, v ktorých kritizovali činy bieloruských úradov za posledné dva roky. Odsúdia ich na dva až tri roky vo väzení.
Nezávislé médiá bieloruská vláda označila za extrémistické organizácie, ktoré šíria extrémistickú propagandu. Znamená to, že ľudí, ktorí ich sledujú alebo komentujú pod ich príspevkami, môžu zatknúť.
Pred rokom vláda začala podnikať kroky aj proti organizáciám občianskej spoločnosti. Zlikvidovala ich asi päťsto. Nejde pritom o politických aktivistov, ale aktivistov, ktorí sa zaoberajú právami žien či ľudí s postihnutiami alebo ochranou životného prostredia.

Prečo ste sa pridali k prezidentskej kampani Viktara Babaryku?
Keď Viktar spolu s ďalšími oznámil, že bude kandidovať za prezidenta, došlo mi, že v tom roku sa situácia a výsledok volieb môže zmeniť. Naozaj som tomu verila. Pochopila som, že akákoľvek zmena, ktorú som chcela dosiahnuť, závisela aj odo mňa. Bola to pre mňa šanca ovplyvniť situáciu a priniesť zmenu.
Babaryka vtedy povedal, že na to, aby sa stal kandidátom, potrebujeme stotisíc podpisov. Znamenalo to, že toľko ľudí sa môže pripojiť k jeho iniciatíve. Akákoľvek zmena teda závisela od každej osoby.
Je to malý krok, ktorý som mohla urobiť, ale zmenil by veľa. Bolo inšpiratívne, že v prvých dňoch kampane sa pridalo množstvo ľudí. Pochádzali z rozličných sfér života, takmer vôbec nešlo o aktivistov. Boli to IT špecialisti, inžinieri, umelci, účtovníci aj pracovníci tovární. Prišli z rôznych oblastí Bieloruska, nielen z hlavného mesta.
Keď to vidíte, pochopíte, že nie ste sama, kto chce priniesť zmenu. Dalo nám to silu pokračovať ďalej, aj keď Babaryku zatkli.
V súčasnosti ste v exile. Prečo ste sa rozhodli odísť z Bieloruska?
V jednom momente som pochopila, že môžem mať problémy s bezpečnosťou. Moja sestra Maryja sa stala dosť známou a bieloruské úrady mohli využiť rodinných príslušníkov, aby vyvíjali tlak na lídrov opozície.