MOSKVA, BRATISLAVA. Ruské vojská sa už sťahovali z ukrajinskej obce Čupahivka v Sumskej oblasti, keď cez mesto na bicykli prechádzal 62-ročný Oleksandr Šelipov a telefonoval.
Mladý ruský vojak Vadim Šišimarin, práve unikajúci v ukradnutom aute, dostal rozkaz strieľať. Troma strelami neozbrojeného civilistu na bicykli zastrelil.
Šišimarina v máji odsúdil súd v Kyjeve na doživotie, pred dvoma týždňami mu trest znížili na 15 rokov. Dvadsaťjedenročný vojak bol prvým, ktorého Ukrajina súdila za vojnové zločiny.
Aktuálne má tamojšia prokuratúra na stole vyšetrovanie takmer 26-tisíc možných vojnových zločinov zo strany Ruska, zatiaľ z nich obvinila 135 ľudí a siedmich už odsúdili.
Ukrajina však chce, aby za inváziu nieslo zodpovednosť aj samotné Rusko, nie iba jednotliví vojaci. Nielen z Kyjeva sa ozývajú hlasy, že Rusko by malo byť označené za teroristický štát. Podobnému tlaku čelí z vlastného Senátu aj americký prezident Joe Biden. Tri štáty vrátane Ukrajiny už tak urobili. Odborníci sa však obávajú, že takýto krok môže uškodiť aj Západu a Rusku paradoxne pomôcť.
Vidia genocídu aj terorizmus
Jablunská ulica v Buči neďaleko Kyjeva, pokrytá mŕtvymi telami civilistov, sa stala v apríli symbolom ruského masakru na Ukrajine.
