Londýn 14. júla (TASR) - Zemetrasenie, ktoré počas vlaňajších vianočných sviatkov spustilo ničivé prílivové vlny cunami v Indickom oceáne, spôsobilo 1000-kilometrovú trhlinu na morskom dne. Oznámili to vedci z výskumného ústavu ENS/CNRS v Paríži.
Výskumníci vypočítali bezprecedentný rozsah ázijskej prírodnej katastrofy na základe údajov zo 60 monitorovacích staníc systému GPS (Global Positioning System) v juhovýchodnej Ázii. Zistili, že puklina v zemskej kôre na dne mora musí byť prinajmenšom 1000 km dlhá.
Zemetrasenie so silou 9,15 stupňa Richterovej stupnice - najväčšie za posledných 40 rokov - vypuklo 26. decembra 2004 pri pobreží indonézskeho ostrova Sumatra. Otrasy pôdy spustili mohutné vlny cunami, ktoré zasiahli 13 krajín v oblasti Indického oceánu a zanechali za sebou 232.000 mŕtvych a nezvestných. Najťažšie postihnutými boli Indonézia, Srí Lanka, India a Thajsko.
Výskumný tím pod vedením Christopha Vignyho za použitia údajov zo staníc GPS vytvoril a preskúšal modely rozsahu zemetrasenia, možnej dĺžky trhliny na morskom dne, ako aj smeru tlakovej vlny. Miesta satelitnej navigačnej siete v Indonézii, Malajzii a Thajsku sa nachádzali 400-3000 km od epicentra decembrového zemetrasenia.
Viac než 3000 km od epicentra zemetrasenia sú jasne detekované malé, no významné seizmické skoky, napísal Vigny vo vedeckej správe, ktorú priniesol odborný časopis Nature.
Vedci varovali, že druhé zemetrasenie, ktoré otriaslo južnou Áziou 28. marca, zvýšilo napätie v zlomových líniách v oblasti, čím sa morské dno stalo zraniteľnejším voči ďalším trhlinám a cunami.
