PRIŠTINA, BRATISLAVA. Keď sa ruský prezident Vladimir Putin v apríli v Moskve stretol s generálnym tajomníkom OSN Antoniom Guterresom, svojho blízkeho spojenca, srbského prezidenta Aleksandra Vučiča, zarmútil.
Útok na Ukrajinu totiž ospravedlňoval aj zásahom NATO na území bývalej Juhoslávie.
Keď sa deje Ukrajina, aj Balkán je citlivejší Čítajte Tvrdil, že uznanie Kosova a snaha ochrániť kosovských Albáncov pred etnickými čistkami je podobná jeho zásahu na Ukrajine a uznaniu nezávislých separatistických republík v Donbase. Rusko pritom Kosovo neuznáva.
Srbsko však ani potom na svojho spojenca Rusko nezanevrelo – nezaviedlo proti nemu pre vojnu na Ukrajine žiadne sankcie a pred letom podpísalo výhodné dohody o lacnom ruskom plyne.
O víkendovom napätí na kosovsko-srbských hraniciach pre opatrenie o dokladoch a evidenčných číslach vozidiel tak dramaticky informovali najmä ruské médiá. Obnovený konflikt na Balkáne by navyše Rusku podľa expertov vyhovoval.
Medzi Ruskom a Úniou
Na severe Kosova, v takmer stotisícovej Mitrovici, sú dnes mosty cez rieku Ibar symbolom rozdelenia – kým vo väčšine mesta žijú etnickí Albánci, Severná Mitrovica patrí prevažne etnickým Srbom.
„Ak to nepodnieti nejaká medzinárodná organizácia, Srbi a Albánci medzi sebou veľmi nekomunikujú. Odcudzenie je tu dôsledkom nacionalistickej rétoriky a polarizácie názorov na vojnu a konflikt,“ opisuje pre SME Abit Hoxha, odborník na médiá a konflikt z nórskej Adgerskej univerzity, ktorý z Mitrovice pochádza.
