Ako si žijú rastafariáni

V dedine neďaleko etiópskej metropoly Addis Abeba žije komunita rastafariánskych emigrantov z Jamajky svoj vlastný príbeh v krajine zasľúbenej. Tu, 12 500 kilometrov od rodného ostrova, učia svoje deti a interpretujú Bibliu pod vplyvom marihuany a reggae Boba Marlehyo. Mohla by to byť nová utópia, ako si ju predstavoval Thomas More. Alebo iná v literatúre vysnená krajina či raj.

V roku 1948 daroval etiópsky vládca Haile Selassie prisťahovalcom pozemok s rozlohou 200 hektárov. Táto enkláva Šašemane sa stala novou Arkádiou, kde sa vedie pokojný a nezávislý život, kde sa obrába kúsok úrodnej pôdy požehnanej dažďom a zároveň sa fajčí marihuana a synchronizuje sa radosť v rytme reggae.

Pre rastafariánske hnutie sa tak Haile Selassie stal novým mesiášom. "Pozrite sa na Afriku, čierny kráľ bude korunovaný, pretože oslobodenie sa blíži," predpovedal v 20. rokoch Marcus Mosiah Garvey, prorok a vodca oslobodeneckých afroamerických hnutí v Spojených štátoch. A Selassie sa stal tým vyvoleným - niektorí dokonca videli na jeho čiernej pleti božské znamenie - pôvodne bol ako princ pokrstený Rás Tafari Makonen a z tohto mena rastafariáni odvodili svoj názov.

Stal sa polobohom, mal viesť prebudenie čierneho kontinentu a stať sa vodcom rastafariánskeho náboženstva, ktoré zmiešavalo židovsko-kresťanskú tradíciu Etiópie s kultúrou Jamajčanov sužovaných v 30. rokoch minulého storočia veľkou hospodárskou krízou. Ale prešlo desaťročie a z dobrodinca sa stal extravagantný tyran. Vyraboval verejnú pokladnicu a v hladomore utopil národ, zatiaľ čo svojich zvieracích miláčikov - byvoly - kŕmil lahôdkami. Napriek tomu prežíva v jamajskej rastafariánskej komunite, na muža, ktorého nazývali Lev z Judey, ktorý pokoril Babylon (kapitalistické krajiny) milá spomienka.

Hoci vojenská vláda v roku 1975 rastafariánom skonfiškovala pozemky a nechala im len 40 hektárov, neodradilo ich to. Stovky jamajských osadníkov pokračovali v pedagogickej, duchovnej a výchovnej práci. K najnovším plánom patrí výstavba akejsi kaviarne-kuchyne, ktorá ponúkne integrálnu stravu deťom trpiacim podvýživou a rozšírenie škôlky pre stále mladšiu populáciu (65 percent detí je v predškolskom veku). Škola ani nič iné, čo sa týka rastafariánov, nedostáva od etiópskej vlády dotácie, žijú z charity OSN, humanitárnych skupín i romantikov rastafariánskej viery. Títo všetci prispeli v roku 2003 "ohromujúcou" sumou: asi 7000 eur.

Život v Šašemane je skromný. Hippiesáckym robinsonom nového tisícročia vládne solidarita, pacifizmus a príroda. V nenásilnom prostredí, kde sú zakázané fyzické tresty alebo príliš nepríjemné práce, si patriarchovia nechávajú narásť dlhé vrkoče nazývané dredy, pretože symbolizujú korene, ktoré ich spájajú s krajinou ich predkov. Fajčia ganju (marihuanu), aby sa dostali do kontaktov s Jahom (teda s Bohom). Alkohol majú zakázaný, jedia vegetariánsku stravu a ich etika je sparťanská. Konečným cieľom ideológov tejto oázy je repatriovať a dať dohromady väčšiu časť otrokov, ktorí opustili túto pôdu násilím, aby vztýčili zástavu obrodenej Afriky.

(čtk/El mundo)