Z Ukrajiny od našich spolupracovníkov Branislava Ondrášika a Michala Burzu.
Park mládeže v Charkove bol donedávna miestom, kde sa preháňali mladí a športovali. Dominuje mu totiž jedno z najväčších športovísk pre študentov v krajine. Teda kedysi bolo. Pred časom ho zničil ruský raketový útok.
Som pripravený ísť na front. Ako prežívajú ukrajinskí umelci Čítajte Niečo o výbere cieľov ruskou armádou by mohol povedať 68-ročný Stanislav Rybalka. Ten roky šéfuje tomuto centru na Charkovskej polytechnickej univerzite, ktoré bolo napríklad aj národným športovým strediskom.
Vlastne je jeho život s ním spojený už tridsať rokov. S hrdosťou v ešte stojacej vstupnej hale ukazuje fotografie ukrajinských šampiónov a šampiónok, ktorých v nej trénovali.
Raketa v národnom univerzitnom športovisku
Je to jeden z mála priestorov, ktorý stojí bez závažnejšieho narušenia. Hlavná športová hala je úplne zničená. Bazén ako-tak prežil, vo vode sa váľajú iba odpadnuté obkladačky či časti polozrútenej steny.
"Keď sa skončí vojna, môžete si sem prísť zaplávať," hovorí s úsmevom. Nebojácnosť a dobrá nálada športovcov stále neopustili. Verí, že študentské športovisko sa podarí zachrániť. Podľa deštrukcie to však vyzerá, že asi nie - alebo aspoň tak skoro nie.
Zničené športové centrum v Charkove. (zdroj: PRE SME - MICHAL BURZA)Ešte pred pár mesiacmi tu boli ukrajinskí reprezentanti a trénovali vodné pólo, bedminton či ľahkú atletiku. Zvonku sa už však ozývajú sirény protileteckého poplachu.
S miestnymi to však pramálo urobí, veď ani na tom športovisku už nemajú Rusi čo zničiť.
