Autor je novinár z Charkovskej oblasti, pred bojmi utiekol na západnú Ukrajinu. Z obáv o bezpečnosť rodiny, ktorá zostala v domovskom regióne, používa pseudonym.
Takmer pätnásť rokov ubehlo, odkedy som opustil svoje rodisko a presťahoval sa do Charkova. Teraz mám vysokoškolské vzdelanie, byt v meste, auto a rodinu. Manželku a syna.
Do 24. februára som mal dve prestížne práce, v teplejších mesiacoch sme sa však s manželkou a synom vracali do rodičovského domu každý víkend. Opravovali sme ho, sadili ovocné stromy, starali sa o záhradu, prechádzali sa lesmi a okolo jazier.
Velykyj Burluk je malé mesto v oblasti na hranici s Ruskom. Po 24. februári sa okamžite dostalo pod ruskú okupáciu. Ľudia tu museli žiť bez elektriny, prístupu k internetu či k mobilnému signálu. Aby sa niekam vôbec dovolali, museli vyjsť na kopec.
Veteráni končia v pivnici, farmárom berú stroje. Ako sa žije pod ruskou okupáciou Čítajte Je internet, netreba volať
V mestečku, ktoré malo pred vojnou asi 3600 obyvateľov, dodnes nefungujú komunikačné siete. Ak sa chcú miestni dovolať príbuzným žijúcim na územiach pod ukrajinskou kontrolou, musia vychádzať na polia.
Mnohí s tým už prestali. Pred mesiacom totiž okupanti dovolili, aby v oblasti znovu sprevádzkovali internet a miestni tak môžu využívať mobilné aplikácie. Od mája už majú ľudia prakticky nepretržitý prístup k elektrine.
Kolaborant prežil vo funkcii mesiac
Okupanti neprebrali moc do svojich rúk otvorene.
