Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Ollie Kostanjevec.
„Napriek tomu, že Taliban hovorí, že Afganistan je absolútne bezpečná krajina, sme v Kandáhare museli mať ozbrojenca, ktorý nás akoby strážil. Až vtedy sme sa mohli pohybovať,“ hovorí cestovateľ MARTIN NAVRÁTIL, ktorý sa len nedávno odtiaľ vrátil .
Rozprával sa s ľuďmi, videl aj to, ako Taliban obmedzuje ženy. Opisuje protesty žien či to, ako sa rozdiely prejavili v rôznych častiach krajiny.
Martin Navrátil
- založil cestovateľský portál travelistan.sk,
- v minulosti takmer 14 rokov pracoval ako sprievodca v cestovej kancelárii, kde organizoval aj slovenské prvoexpedície,
- vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Aké náročné je dostať sa do Afganistanu pre niekoho, ako ste vy?
Bol som tam dva týždne predtým, ako Taliban zobral celú krajinu do svojej správy. Ľudia postupne utekali, takmer dva milióny ľudí utieklo z Kábulu. Vyhlásil som, že do Afganistanu sa tak ľahko nevrátim. Považujem ho za jednu zo srdcových krajín, sám neviem prečo.
Keď som išiel smerom do Grónska, dostali sme správy od nášho fixera (miestny sprievodca, pozn. red.) , že ak by som chcel vidieť, ako Afganistan momentálne vyzerá, vie získať všetky povolenia. Povedal som, že sa môžeme o to pokúsiť, a tak sme zisťovali, kde sa dajú získať víza. Doteraz som ich získaval v Prahe, ale konzulka má vypnutý telefón a myslím si, že sa ani nevrátila do Afganistanu, takže musíme letieť do Dubaja.
Za štandardných okolností víza stoja okolo 70 dolárov, lenže oni si vypýtali 500 dolárov. Pýtal som sa, prečo tak veľa. Hovorili, že talibanská vláda ich neplatí, musia si zarábať a my im dáme na platy. Bolo to absolútne priame a víza nám vydali. Oprávňujú síce na vstup do krajiny, ale na to, aby sme sa mohli pohybovať po Kábule či cestovať medzi mestami, sme potrebovali povolenie z každého mesta.
Keď sme niekam prišli, boli sme niekde uzavretí, vraj pre bezpečnosť. Napriek tomu, že Taliban hovorí, že Afganistan je absolútne bezpečná krajina. V Kandáhare sme museli mať ozbrojenca, ktorý nás akoby strážil, a vtedy sme sa mohli pohybovať.
Prečo sa teraz Afganistan otvoril aj pre niekoho, kto chce dobrodružne cestovať?
