Roky žijú bez svojich manželov, ktorí odišli za lepším zárobkom do Spojených štátov amerických. Pôvodné obyvateľky v juhomexickom štáte Oaxaca majú vďaka migrácii väčšiu autonómiu a niektoré sa angažujú v miestnej politike.
Keď sa Any Lilie pýtam na jej adresu, napíše názov štvrte Monserrat a dodá, že jej adresa je známa. V komunite Capulálpam de Méndez, ktorá má dvakrát viac obyvateľov ako Nižné Ružbachy a tiež sa nachádza v obkolesení hôr, to znamená, že kohokoľvek sa opýtame, bude vedieť, kam nás poslať.
„Za druhou odbočkou uvidíte dva rozostavané domy, tam býva,“ povie pani na dvore jedného z domov.
Novopostavené holé steny s dierami pripravenými na vloženie okien a dverí naznačujú, že tu žije rodina migranta. Ana Lilia na nás kýva od vedľajšieho domu, ktorý patrí jej svokrovcom, tam teraz žije s dvoma dcérami vo veku päť a osem rokov. Manžel odišiel pred dvoma rokmi, bez dokladov, preto nespomíname jeho meno.
Migranti stavajú svoje domy na diaľku, nájdu robotníkov a na stavbu dohliadajú ich ženy, ktoré robotníkov vyplatia. (zdroj: Noel Rojo)„Nasledoval svojich bratov. Najprv odišiel najmladší. My sme museli nazbierať peniaze, aby sme zaplatili za to, že ďalších dvoch bratov niekto dostane k hraniciam. Odtiaľ už im pomohol,“ opisuje proces 32-ročná Mexičanka, ktorá patrí ku skupine pôvodných obyvateľov, ktorí sa nazývajú Zapotékovia.
Za dva roky, čo žije bez manžela, boli pre ňu najťažšie približne dva týždne, keď o ňom nič nevedela, lebo ich na hraniciach zadržali.
„Vďakabohu, podarilo sa im nakoniec prejsť. V správach vidíme, že niektorí po ceste umierajú. Ja pravidelne zapaľujem sviečku pri mojich svätých, aby boli synovia v poriadku,“ vraví Anina svokra, 54-ročná Petrona a ukazuje pri tom na oltár pod oknom, cez ktoré je výhľad na okolité kopce. Sväté obrázky, socha a obraz Panny Márie a medzi nimi vložené fotky synov.
Len pred pár dňami obletela svet správa o viac ako päťdesiatke migrujúcich, ktorí zomreli v Texase v nákladnom aute. Štyria z mŕtvych boli z Oaxacy.
Mexičania tvoria najväčšiu skupinu imigrantov v Spojených štátoch, v roku 2019 ich bolo 10,9 milióna a tvorili štvrtinu všetkých prišelcov. Tvoria aj najväčšiu skupinu migrantov prichádzajúcich bez povolenia, hoci medzi rokmi 2007 a 2017 sa počet nelegálnych migrujúcich znížil o dva milióny.
Petronin oltár je pod oknom obývačky, kde má rodina dve sedačky prikryté dekami a veľký stôl. Dvere vedú z obývačky do ďalšej izby a z tých do ďalších dvoch.
„Dvere, podlahu i kúpeľňu máme vďaka najmladšiemu synovi, predtým bola na zemi len hlina,“ vďačne vraví Petrona a jedným dychom dodá, že to bolo veľmi ťažké, keď ako 20-ročný prišiel s nápadom odísť.
Petrona sa pravidelne modlí, aby boli jej synovia v USA v bezpečí. Súčasťou oltára, ktorý má doma, sú aj fotografie jej migrujúcich synov. (zdroj: Noel Rojo)Capulálpam de Méndez v oaxackom regióne Sierra Norte bol kedysi baníckou dedinou. Keď si miestni začali uvedomovať, ako škodí baňa životnému prostrediu, začali bojovať o to, aby ju zatvorili. Prípad, ktorý sa dostal až pred federálny súd, dodnes nie je uzavretý, ale v bani už pre kanadskú firmu nepracuje z Capulálpamu takmer nikto.
Dnes je hlavným zdrojom príjmu v dedine turizmus. Mnoho ľudí má svoje reštaurácie či ubytovacie zariadenia alebo poskytujú tradičné zapotécke masáže. Vidina vyššieho zárobku za hranicami je pre niektorých aj napriek riziku predsa len stále lákavá.
