„Krok za krokom sa do komunít dostávajú informácie o ľudských právach. Ženy sa učia, že môžu žiť bez násilia, že nemusia byť neustále tehotné, že majú právo brať antikoncepciu,“ hovorí mexická sociálna antropologička CHARLYNNE CURIEL.
Vo svojich výskumoch sa dlhodobo venuje štúdiu žien, ich úlohe v rodinách a komunitách, ako aj ich politickej participácii. Dlhé roky pracovala v regióne La Mixteca v juhomexickom štáte Oaxaca.
Keď som prvý raz išla do vidieckych komunít pôvodných obyvateliek v Oaxace spovedať ženy, ktorých muži migrujú, niektoré moje otázky smerovali k tomu, či ženám chýbajú muži, či im chýba blízkosť. Veľmi rýchlo som pochopila, že tento romantický pohľad na vzťahy vychádza z môjho európskeho vnímania sveta. Čo o tom povedali ženy vám?
Nie je jednoduché hovoriť so ženami vo vidieckych oblastiach Oaxacy o týchto témach. Myslím si však, že za tým, ako žijú intímne vzťahy, treba hľadať inú logiku, než akou sa riadia naše vzťahy v mestách.
My premýšľame o tom, že chceme byť s mužom, ktorý sa nám páči, s ktorým podobne vnímame svet. Máme predstavu o láske. Nie som si istá, či sa tá istá idea objavuje aj v komunitách.
Máme v nich históriu dohodnutých manželstiev. Ženy, ktoré dnes majú 70 či 80 rokov, boli nasilu vydaté za mužov, ktorých nepoznali. Ich sex nikdy nebol dobrovoľný. Toto sa pomaly mení, v súčasnosti je čoraz viac žien, ktoré nikto nenúti do sobáša, ale tiež si nie som istá, či sa napokon vydávajú zamilované tak, ako o tom premýšľate v západnom svete.
Myslím si, že v miestnych vzťahoch je veľa pragmatizmu. Úlohu tu zohráva aj sociálna kontrola, lebo ženy, ktoré sú v istom veku slobodné, sú stigmatizované. Pre ženu je oveľa jednoduchšie byť vydatá ako nebyť vydatá.
Súvisí to s tým, že v rámci patriarchálneho zriadenia o sebe ženy premýšľajú vo vzťahu k mužom. Som dcéra môjho otca, som sestra nejakého muža, som manželka iného muža, som mama synov. Takže moja existencia vo svete je opodstatnená z hľadiska mojich väzieb s mužmi.
Žena, ktorá sa nevydá, je neustále k dispozícii iným mužom, čo môže byť pre ňu samu hrozbou. Mnohé ženy preferujú vydaj za niekoho, aby ich komunita vnímala ako manželku daného muža, a tak majú menej nepríjemný život, než aký by mali, keby boli single.
Hovoria na mikrofón a platia účty v banke. Migrácia mužov mení správanie žien v mexickej Oaxace Čítajte Aká je pozícia ženy – pôvodnej obyvateľky oaxackého vidieka – v rodine či komunite, ak má doma muža?
O pozícii ženy z etník pôvodných obyvateľov treba hovoriť v kontexte sociálnej marginalizácie a vylúčenia, lebo to je to, čo charakterizuje komunity pôvodných obyvateľov na juhu Mexika, v štátoch ako je Chiapas, Guerrero a Oaxaca. Štát na tieto komunity na dlhé roky zabudol, čo viedlo k nedostatočnému prístupu k službám a právam.
