Londýn 5. februára (TASR) - Súčasnú americkú politiku na Blízkom východe spochybňuje vo svojom najnovšom vydaní britský týždenník Economist. Noviny síce chápu sklamanie prezidenta Georgea W. Busha z palestínskeho lídra Jásira Arafata, ktorý buď nedokáže, alebo nechce kontrolovať násilníkov vo vlastnom tábore, no aj tak by si mal Bush položiť tri otázky, radí Economist.
"Sú vlci, ktorým chce Bush Arafata predhodiť - teda jastraby v izraelskom kabinete - motivovaní snahou o politické riešenie, alebo im ide len o zvrat situácie? Prinieslo by Arafatovo zmiznutie menej, alebo viac násilia? A do tretice: Aká asi bude reakcia arabského sveta, keď na Spojené štáty padne podozrenie, že pomáhajú Izraelu ničiť palestínsku entitu?
Izolácia, do ktorej sa Arafat dostal, už vari ani nemôže byť väčšia. Palestínsky predák sedí vo svojom úrade v Ramalláhu obkľúčený izraelskými tankami, Američania sa s ním odmietajú baviť a na palestínske prosby o sprostredkovanie odpovedajú Šaronovou "mantrou", že najskôr musí skoncovať s palestínskymi násilnosťami.
Economist však na palestínskej politickej scéne nevidí nikoho, kto by mal aspoň vzdialene Arafatovu autoritu. Tento zlý vládca a ešte horší vyjednávač je aj napriek všetkým svojim slabinám jediný, kto má vôbec šancu presvedčiť Palestínčanov, aby robili niečo, do čoho sa im nechce.
Arabské vlády zatiaľ pri Arafatovom volaní o pomoc mlčali. Predovšetkým vládu v Káhire nahnevali palestínski pašeráci zbraní, ktorých Izraelčania minulý mesiac prichytili v Červenom mori. Lenže arabské vlády úmerne s tým, ako narastá americká podpora izraelskému kabinetu, podliehajú nervozite. Aj doma totiž čelia stále rastúcim protiamerickým náladám.
Napríklad podľa informácií saudskoarabskej tajnej služby, ktoré uverejnili New York Times, vlani v októbri sympatizovalo s teroristom Usámom bin Ládinom 95 percent Saudov vo veku 25-41 rokov. Zdá sa, že Blízky východ sa môže ocitnúť v plameňoch, ak sa Američania do konfliktu nevložia s oveľa väčšou razanciou a nestrannosťou, uzatvára Economist.
12 lb dem