,,Rok 2021 bol rekordným ohľadom výskytu veľmi veľkých krúp. A aj rok 2022 v Európe štartuje s obrovským množstvom ničivých krupobití. Zdá sa, že máme našliapnuté na nový rekord. Na sever od Bordeaux v páse širokom desať a dlhom 70 kilometrov boli poškodené vinice na 80 až 100 percent. Najväčšia krúpa, ktorá tam spadla, mala priemer 13 centimetrov. Takmer každý deň aspoň v nejakej lokalite v Európe padali krúpy s priemerom nad päť centimetrov," opisuje meteorológ TOMÁŠ PÚČIK, ako sa začala tohtoročná búrková sezóna.
Púčik pracuje v Európskom laboratóriu pre výskum intenzívnych búrok. Vo svojej dizertačnej práci sa venoval prostrediam, v akých sa vytvárajú V Európe intenzívne búrky a ako sa tieto prostredia budú v budúcnosti meniť pod vplyvom klimatickej zmeny.
Spolu s kolegami rok študoval škody spôsobené minuloročným ničivým tornádom na Morave. Svoje poznatky spísali do správy, ktorú teraz vydali. Slovenský sumár v slovenčine nájdete aj na stránke SHMÚ .
Čo zásadné vedci o tornáde zistili, kedy sa takéto tornádo môže objaviť opäť a stáva sa z južnej Moravy aleja tornád podobná tým v Spojených štátoch? A tiež, ako sa začala tohtoročná búrková sezóna na Slovensku a v Európe, kde je extrémne sucho a kde naopak vyčíňajú ničivé krupobitia? Aké bude toto leto?
V rozhovore sa dočítate:
- Čo vedcov stále šokuje na ničivom tornáde, ktoré bolo na Morave.
- Ako mohlo vzniknúť také silné tornádo.
- Či sa majú obyvatelia obávať opäť ničivého tornáda.
- Či hrozí ničivé tornádo aj na Slovensku.
- Kam sa treba ukryť pred silným tornádom.
- Či vie laik z radaru vyčítať, že sa blíži tornádo.
- Ako sa začala tohtoročná búrková sezóna na Slovensku a v Európe.
- Aké bude toto leto.
Pred rokom ste v teréne študovali škody po tornáde na Břeclavsku a Hodonínsku. Vtedy ste hovorili, ako veľmi vás a vašich kolegov tornádo prekvapilo a šokovalo. Po roku jeho štúdia, sú stále veci, ktoré vás šokujú?
Sú a stále je čo študovať. Ukončili sme teraz štúdium škôd – aké bolo tornádo silné v akých častiach jeho dráhy. Čo je veľmi zaujímavé, tornádo bolo extrémne široké.
Odhadovali sme, že maximálna šírka dráhy tornáda by mohla byť okolo sedemsto metrov alebo jedného kilometra. Teraz sme však prišli na to, že tesne po začiatku tornáda maximálna šírka spôsobených škôd bola 2,8 kilometra. Svetový rekord je okolo štyroch kilometrov. Na pomery Európy je to veľmi veľké číslo a aj v Spojených štátoch by to bol silný nadpriemer.
Ak hovoríme o meteorológii tornáda, čiže o podmienkach, ktoré mu predchádzali, stále nemáme definitívnu odpoveď na to, čo ho presne spôsobilo. Myslíme si, že veľkú rolu zohralo spojenie dvoch superciel, čiže dvoch rotujúcich búrok hodinu pred vznikom toho tornáda. To je niečo, čo mohlo búrku nakopnúť a doviesť k tomu, že vyprodukovala tornádo. Tu však ešte stále musíme urobiť dosť veľa práce.
Prídete raz na to, čo to tornádo spôsobilo, alebo to môže zostať aj tak, že sa to nedozvieme?
Môže to zostať tak, že sa to nedozvieme. Budeme mať súbor hypotéz, čo sa mohlo stať, ale nebudeme to môcť dokázať. Pretože pre nás je veľmi ťažké znova nasimulovať celú situáciu modelom s tým, aby sme vypínali a zapínali jednotlivé faktory, ktoré tam mohli hrať rolu.
Tornádo bolo dlhé 27 kilometrov a Moravou prechádzalo 39 minút. Jeho maximálna rýchlosť bola okolo 350 kilometrov za hodinu. Hovorili ste už o jeho výnimočnej šírke, ale toto tiež nie sú bežné čísla pre Európu.
