MOSKVA, BRATISLAVA. Najskôr protestovali na Červenom námestí, no potom sa napriek bojom vydali na pochod cez čečenské mesto Groznyj. Zväz výborov matiek ruských vojakov v rokoch 1994 až 1996 žiadal odpovede, prečo ich synovia zomierajú v nezmyselnej vojne.
Viac ako tritisíc z nich aj vďaka protestom zachránili. Máloktorý protest tak zatriasol pozíciou vtedajšieho ruského prezidenta Borisa Jeľcina.
Potopenie ponorky Kursk bolo zase skúškou pre začínajúceho prezidenta Vladimira Putina – najmä keď na stretnutí s rodinami nahnevané matky kričali na členov jeho kabinetu a obviňovali ich za nezvládnutie tragédie.
Matky a ženy ruských vojakov teraz začínajú vyjadrovať nespokojnosť aj s vojnou na Ukrajine. S rastúcim počtom obetí v ruskej armáde to môže byť problém aj pre režim Vladimira Putina. Teraz však majú ruské matky horšiu pozíciu ako pred rokmi.
Z cvičenia je masaker
Ich manželia a synovia slúžia v piatej tankovej brigáde. Väčšinu z nich poslali k ukrajinským hraniciam na cvičenie a najmenej tridsať vojakov z brigády už nežije.
