Približne tristo mŕtvych pri bombardovaní a okupácii Irpiňa. Masové hroby, tisíc mŕtvych v Buči. Asi sto obetí bombardovania bytoviek v Boroďanke a deštrukcia dediny Horenka.
Keď sa dnes vyberiete do mestečiek a dedín severozápadne od Kyjeva, ktoré prežili ruské bombardovanie a mesačnú okupáciu, cesty lemuje jedna zničená budova za druhou.
Za každým domom, za každým zhoreným autom je ľudský príbeh tragédie. Ale aj príbeh odhodlania začať odznova na tom istom mieste.
Okrem zhruba tristo civilistov zomrelo v Irpini aj 50 ukrajinských vojakov, ktorí bránili mesto.
Pre 39-ročného Maksima Menšuna sa skutočné peklo začalo ráno v sobotu 5. marca. Maksim vtedy už niekoľko dní pomáhal s evakuáciou priateľov a susedov zo svojho kedysi 60-tisícového mesta.
To isté robil aj vo víkendové ráno. Tesne predtým, než sa začalo ostreľovanie a ulice zaplavili ruské tanky, sa mu posledné autobusy ešte vypraviť podarilo.
Zranený a nahý
Na ulici však už videl kolóny tankov a ruskej vojenskej techniky. Narýchlo ich zrátal, aby ich poslal do aplikácie, kde si Ukrajinci šíria počty a informácie o pohybe ruskej armády. Neďaleko jeho domu ich bolo vyše šesťdesiat.
Šrapnel delostreleckého granátu ho zrazu zasiahol pri rebrách. Peňaženka v náprsnom vrecku mu možno zachránila život. Jediné, čo mu v tej chvíli ostávalo, bolo skryť sa v bytovke, kde žil.
Pred vojnou vyzerala táto rezidenčná zástavba budov rovnako ako hocijaká iná bratislavská novostavba. Dnes je so zničenými strechami, obhorenými fasádami a rozbitými oknami odkazom, ktorý tam zanechali ruské bomby a mínomety.
Pred vojnou uteká druhýkrát. Do Ruska nikdy, je to otroctvo, hovorí Čítajte Do úkrytu, v ktorom sa skrývalo posledných tristo civilistov – žien, detí a mužov - z pôvodnej tisícky obyvateľov malého sídliska, sa mu už dostať nepodarilo.
Zostal na prízemí hneď pri miestnej lekárni, kde už Rusi vylamovali dvere a začali rabovať. Vedel, že je otázkou minút, kým spozorujú aj jeho. Lekáreň bola prepojená s prízemím jeho domu.
"Nestrieľajte, som tu sám, povedal som im a dal ruky hore," hovorí Maksim. S puškou za chrbtom ho vojaci vyviedli na detské ihrisko pred domom.
Prvú pomoc po zraneniach mu neposkytli, hoci práve dorabovali v lekárni a liekov mali dostatok. Naopak, ešte vonku ho puškou začali biť. Možno preto, aby ho dorazili, myslel si.
Prikázali mu vyzliecť sa donaha. Keď neobjavili žiadne nacistické tetovačky, boli zrejme sklamaní. Hoaxy o tom, ako má aspoň každý druhý Ukrajinec vytetovanú jednu svastiku, šíri ruská propaganda doma aj vo svete už niekoľko mesiacov. Maksim sa s nami rozpráva v raperskom tričku.
Urobili si z nich ľudské štíty
Utrpenie sa však iba začalo a trvalo až do noci. Rusi Maksima zobrali do jedného z bytov, kde medzitým vylomili dvere a popíjali tam ulúpenú pálenku.
