|
FOTO - AUTORKA |
príbehJedni o nej pošepky i nahlas hovoria ako o bosorke, iní k nej zájdu po radu, pomoc, či prezvedieť sa, čo ich čaká. Pani Milka žije na Kysuciach, zaoberá sa nezvyčajnými vecami a rada a zaujímavo o nich rozpráva.
Z očí jej ani v 77 rokoch nevyhasla iskra. Napriek tomu hovorí: "Časy sú zlé. Ľudia chodia po mäkkom, na mäkké si líhajú a lásky nemajú. Ani charakteru, ani mravu. Veď aj my sme sa vedeli veseliť. No keď sme išli na zábavu a vrátili sa hoci nad ránom, ráno museli byť všetky povinnosti splnené."
Ľudia sa dnes podľa nej spustili. "Aj za mnou chodia s tým, že ich trápia majetky. Keby každý chcel len to, čo je jeho, nebolo by toľko hádok," hovorí o tých, čo využívajú jej veštecké i liečiteľské schopnosti.
Tvrdí, že ich má "od mamy a ona zase od svojej mamy a tá sa to naučila od vedmy z Moravy". Vie poradiť, z akej bylinky treba variť čaj, ktorá vie ochrániť proti urieknutiu i neprajníkom, vie zistiť z "čítanej vody", ako je to s chorobami konkrétneho človeka.
"Keď som mala 49 rokov, mama sa rozhodla prezradiť mi zariekania. Smiala som sa jej, veľmi som tomu neverila. No raz som videla, ako okolo nás ide procesia k Panne Márii. Ktosi ma zozadu chytil za plece a povedal, že ľuďom musím pomôcť."
Pomoc vyzerá podľa pani Milky jednoducho. Do smaltovaného hrnca napustí vodu, čosi doň šepká, potom doň pozhadzuje uhlíky. Podľa toho, ako sa zoskupujú, povie, či človeku niekto závidí a škodí, aj akou chorobou trpí.
"Potom uhlíky povyberám a vodu zlejem do fliaš. Treba ju každý deň piť, aj sa ňou oplachovať. Vydrží aj pol roka a nepokazí sa," komentuje už pri zlievaní vody z hrnca. "Keď sa nazlostím, aj ja si urobím vodu a tú pijem. Kdeže by som vládala toľko po doktoroch chodiť!"
