ŠANGHAJ, BRATISLAVA. Slovák Pavel Dvořák nemohol zo svojho bytu v Šanghaji vyjsť 53 dní, výnimkou bol len pravidelný PCR test. Po siedmich týždňoch sa obyvatelia mohli ísť prejsť len v rámci svojho obytného bloku a až neskôr ich na pár hodín pustili aj na ulicu.
Aj takto vyzeral dvojmesačný tvrdý lockdown v najľudnatejšom čínskom meste. Keď sa tvrdé pravidlá skončili, niekde sa oslavovalo aj ohňostrojmi.
V čase, keď vo väčšine západných krajín pribúdajú len minimálne počty nakazených koronavírusom a keď sú úmrtia na covid na najnižšej úrovni za dva roky, bojuje Čína s vlastnou vlnou pandémie – aj keď v nepomerne nižších číslach.
Pár desiatok nových prípadov denne zatvára však aj dnes milióny ľudí do izolácie, obmedzenia prinášajú aj priame kontakty. Experti spochybňujú, či je čínska politika nulovej tolerancie voči covidu dlhodobo udržateľná a či ešte viac neobmedzí ľudské práva v krajine.
Covid mapa a grafy: Najviac prípadov hlásil okres Bratislava Čítajte Jeden prípad, dva týždne v izolácii
Pôvodne to mal byť deväťdňový lockdown. Keď počty prípadov variantu omikron začali v polovici marca v Šanghaji stúpať, vláda postupne zatvárala najviac zasiahnuté štvrte. Začiatkom apríla sa však v izolácii ocitlo všetkých 25 miliónov obyvateľov finančného centra. Obmedzenia napokon trvali až 65 dní.
„Lockdown mal tri štádiá. V prvom bolo zakázané vychádzať z bytu s výnimkou PCR testovania, ktoré bolo každý druhý deň. V druhom ste sa mohli pohybovať v rámci svojho obytného bloku, nie však na ulici. A až v treťom štádiu ste mohli ísť na ulicu, aj to len s priepustkou a na obmedzený čas,“ opisuje situáciu Dvořák, ktorý žije v Šanghaji už desať rokov.
