"Moja stará mama na Ukrajine trpí demenciou. Každé ráno sa zobudí, zapne televízor a zistí, že sa začala vojna. Vystrašená si zbalí tašku a pokúsi sa utiecť z domu," napísala začiatkom apríla na svojom twitteri sociologička Oľga Boichaková, ktorá pôsobí na Univerzite v Sydney.
Jej stará mama má viac ako osemdesiat rokov a spolu so starým otcom, ktorý sa o ňu stará, žije v západnej, a teda stále relatívne bezpečnej časti Ukrajiny.

Napriek tomu deň čo deň prežíva traumu, v ktorej sa miešajú spomienky na socialistickú éru aj šok z "novej" skutočnosti. Ide len o drobný fragment obrovského problému. Tí, ktorí mohli z krajiny napadnutej Ruskom utiecť, už odišli.
Pozadu však zostali starí, chorí a nechcení. Na Ukrajine tak deň za dňom prežívajú vojnu deti s postihnutím, siroty, starí a bezvládni ľudia.
Dva milióny opustených stareniek
V prvých dňoch a týždňoch vojny sa pozornosť obracala predovšetkým na matky a deti, ktoré sa v preplnených vlakoch pokúšali evakuovať do bezpečných častí Ukrajiny alebo do okolitých štátov.
Nezriedka pred ruskou agresiou utekali aj tri generácie rodín a ženy v produktívnom veku sa okrem detí snažili do bezpečia zobrať aj svoje matky.