BERLÍN, BRATISLAVA. Nemecko sa síce oficiálne postavilo na stranu Ukrajiny a sľúbilo jej dodávky zbraní, v skutočnosti však podľa kritikov váha. Vláda koná v súlade so slovami kancelára Olafa Scholza, ktorý sa chce vyhnúť osudu cisára Wilhelma II.
Ten podľa jedného z výkladu dejín natoľko podporoval Rakúsko-Uhorsko, až kontinent priviedol k prvej svetovej vojne. Aj keď je podľa historikov medzi letom 1914 a súčasnosťou mnoho rozdielov, Scholzovou prioritou je podľa jeho vyjadrení najmä zabrániť tomu, aby konflikt presiahol ukrajinské územie.
Historické paralely nachádzajú nemeckí predstavitelia aj s druhou svetovou vojnou, chcú zabrániť tomu, aby nemecké tanky úmyselne alebo aj neúmyselne zasahovali na ruskom území. Ako to vyzerá v praxi, ukazujú zistenia denníka Die Welt.
Nemecko otočilo, schválilo dodávky zbraní na Ukrajinu Čítajte Žiadne ťažké zbrane
Od konca marca neposlalo Nemecko napriek prísľubom na Ukrajinu žiadnu významnejšiu zásielku zbraní. Armáde, ktorá čelí ruskému agresorovi, poslalo len dve dodávky ľahkých zbraní – protitankové míny, súčiastky do zbraní alebo granáty. Napriek žiadostiam ukrajinskej vlády Nemecko neposkytlo žiadne ťažké zbrane.
Nemecko pritom ešte v apríli Kyjevu sľúbilo tridsať tankov Gepard, ktoré prioritne slúžia na zostreľovanie lietadiel, ale dajú sa použiť aj proti pechote či ľahšie obrneným vozidlám. Tieto tanky podľa Scholzovho vyjadrenia z polovice mája ešte neboli pripravené, a tak skoro ani nebudú.
