KYJEV, BRATISLAVA. Na začiatku bolo minútové video, ktoré vzniklo v uliciach Buče, mesta pri Kyjeve, ktoré krátko predtým opustili ruskí okupanti. Na záberoch bolo množstvo tiel, mŕtvi civilisti v zimných kabátoch ležali na blatistých cestách.
Potom prišla séria klamstiev. Na sociálnych sieťach niektorí tvrdili, že video je falošné, že na záberoch sú ľudia, ktorí len hrajú, že sú obeťami ruského vraždenia. Iní zas tvrdili, že to ukrajinskí vojaci vraždili svojich krajanov.
Pravdu mala odhaliť 22-ročná Valerija Stepanjuková, ktorá v rámci svojej práce pre mimovládku VoxUkraine overuje fakty na facebooku. Prešla si dôveryhodné zdroje – napríklad článok BBC, podľa ktorého satelitné zábery vyvracajú ruské tvrdenia o zinscenovanom masakri – a spolu s kolegami vyvrátili lži šíriace sa sieťami.
„Ťažko sa o tomto písalo, všetko som si musela pozrieť viackrát,“ povedala Stepanjuková pre Washington Post z domova v západoukrajinskom meste Luck. „Teraz však chápem, že to nemôžem ignorovať. Každý by mal vidieť tieto fotografie a chápať rozsah tragédie.“
Úplne iný Facebook
Pozrite sa na rok 2016, nemusíme ísť ani do prvých rokov Facebooku, začína odpoveď na otázku o tom, ako sa najväčšia sociálna sieť na svete posunula v boji proti dezinformáciám Nick Clegg. Ten viedol britských liberálnych demokratov, v rokoch 2010 až 2015 bol britským vicepremiérom.
Americkí kongresmani píšu Zuckerbergovi, aby zasiahol proti hoaxom na slovenskom facebooku Čítajte Do Facebooku, ktorý ako firma minulý rok prijal meno Meta, prišiel v roku 2018. Do tohto roka bol viceprezidentom pre komunikáciu, teraz je prezidentom spoločnosti pre globálne záležitosti.
Clegg ako zástupca Marka Zuckerberga cestuje po svete a pred politikmi či novinármi obhajuje kontroverzné kroky Mety, pod ktorú okrem Facebooku patrí napríklad Instagram alebo Whatsapp. Napríklad denník The Times ho označil za druhého najvplyvnejšieho muža Sillicon Valley.
„V roku 2016 sme boli úplne inou firmou,“ hovorí Clegg. „Vtedy sme nezasahovali proti dezinformačným sieťam, kým len v poslednom roku sme stiahli desiatky takýchto skupín. V Rusku, v Číne či v Iráne.“
Nepriamo naznačuje, že prelomovým rokom bol rok 2016, keď sa Facebook často spomínal ako firma, ktorá šírením dezinformácií a predajom užívateľských dát prispela k výsledku britského referenda o odchode z Európskej únie či k zvoleniu Donalda Trumpa.
„Pokiaľ ide o boj proti dezinformačnej kampani v online priestore, sme najsofistikovanejšou súkromnou firmou na svete,“ hovorí 55-ročný Clegg, ktorý sa s novinármi zo stredoeurópskeho regiónu stretol vo Varšave.
Na boj proti dezinformáciám podľa neho Meta zamestnáva priamo 40-tisíc ľudí, spolupracuje s ďalšími factcheckermi (overovateľmi faktov) z mimovládok. Jedným z nich je Stepanjuková.
Tieto organizácie sú súčasťou Medzinárodnej factcheckingovej siete, ktorá určuje štandardy pre overovateľov informácií. Prevádzkuje ju prestížna žurnalistická škola Poynter Institute, jedným z jej hlavných sponzorov je Meta.
Voľná cesta pre konšpiračné teórie
Britské Centrum pre boj s digitálnou nenávisťou sledovalo v prvých dvoch týždňoch vojny šírenie konšpiračnej teórie, podľa ktorej Američania na ukrajinskom území budovali laboratória na biologické zbrane.
