ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Amineh Kakabavehová sa narodila v kurdskej oblasti Iránu, ako tínedžerka pôsobila v ozbrojených jednotkách pešmerga, ale potom odišla do Švédska, kde získala občianstvo a stala sa poslankyňou.
Keď nedávno počula vyjadrenie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, podľa ktorého „v parlamentoch niektorých krajín sedia teroristi“, vedela, o kom hovorí.
„Samozrejme, že myslel mňa,“ povedala webu Politico poslankyňa. „Pre Erdogana je každý zástanca práv Kurdov teroristom.“
Nezaradená opozičná poslankyňa sa teraz dostáva do centra medzinárodného sporu, v ktorom ide o vstup Švédska a Fínska do NATO. Turecko sa vyhráža, že členstvo týchto dvoch severských štátov, ktoré sa vzdávajú neutrality po ruskom napadnutí Ukrajiny, bude blokovať, lebo podporujú Kurdov.
Kakabavehová minulý rok vyjadrila dôveru menšinovej vláde sociálnej demokratky Magdaleny Anderssonovej, no jednou z podmienok bolo, že krajina bude podporovať kurdskú menšinu v Sýrii, ktorá zohrala kľúčovú úlohu v boji proti Islamskému štátu.
Cestu Fínska a Švédska do NATO sťažujú členovia aliancie. Záhreb hrozí vetom Čítajte Pýtali aj švédsku poslankyňu
Ak by sa politika vlády zmenila, môže prísť o dôveru. Proti sýrskym Kurdom však bojuje Turecko, ktoré tvrdí, že ich organizácia YPG je odnožou Kurdskej strany pracujúcich, ktorá už desaťročia podniká v Turecku teroristické útoky, za teroristickú organizáciu ju považuje aj Západ vrátane Švédska.
Turecko za odobrenie vstupu Švédska a Fínska do NATO žiada, aby severské štáty vydali údajných kurdských teroristov a ukončili podporu ich organizácií.
Ankara tiež požaduje vydať kritických tureckých novinárov a aktivistov, ktorí z krajiny ušli po neúspešnom prevrate v roku 2016 a Erdoganovom upevňovaní si moci.
Turecký veľvyslanec v Štokholme Emre Yunt dokonca povedal, že „ak by to bolo možné“, tak by švédska vláda mala do Turecka vydať aj Kakabavehovú, ktorá má švédske a iránske občianstvo.
