Autor je novinárom z Charkovskej oblasti, pred bojmi utiekol na západnú Ukrajinu. Pre obavy o bezpečnosť rodiny, ktorá zostala v domovskom regióne, používa pseudonym.
„Dnešný konvoj sa dostal pod paľbu, sú tam mŕtvi a zranení. Došlo k prepadnutiu.“ Podobné správy sa objavujú na chatoch obyvateľov Charkovskej oblasti aj po potom, ako začala ukrajinská armáda vytláčať Rusov smerom k hranici.
Dedina a susedné obce totiž naďalej trpia pod ruským ostreľovaním. Hlavná trasa, ktorou ľudia utekali z okupačných území na územia kontrolované Ukrajiny, nefunguje a miestni radšej túto cestu neriskujú.
Veteráni končia v pivnici, farmárom berú stroje. Ako sa žije pod ruskou okupáciou Čítajte Na okupovaných územiach sa pre mnohých nedá žiť - Rusi kradnú miestnym úrodu, nefunguje zásobovanie, niektorých mučia - ľudia sa teda vydávajú na cestu napriek riziku. V relatívnom bezpečí potom čakajú, kým ich domovy oslobodia a dúfajú, že potom sa ešte v nich bude dať žiť.
Prinášame dva príbehy ľudí, ktorí utekali pred okupáciou. Jeden sa skončil úspechom, druhý nie.
Chceli sme prežiť sami, nedalo sa
„S manželom sme sa rozhodli odísť po dvoch mesiacoch života v okupácii. Hoci sme už v záhrade všetko nasadili a chceli sme tak byť sebestační," spomína Ľubov K. z Veľkého Burluku.
