Kým informácie o stratách vojenskej techniky, padlých vojakoch aj civilných obetiach sa v podaní ruských i ukrajinských úradov rozchádzajú, na číslach o ukrajinských deťoch deportovaných na ruské územie sa obe strany viac-menej zhodujú.
Ukrajinská komisárka pre ľudské práva Ľudmila Denisovová na sklonku minulého týždňa hovorila o 210 tisícoch, čo nie je ďaleko od odhadov, aké používa komisárka pre práva detí prezidenta Ruskej federácie Maria Ľvová-Belová.
Väčší rozdiel je v tom, ako obe ženy hovoria o príchode detí a ich budúcnosti.
Ruskí vojaci ma znásilnili a zabili mi manžela, vypovedajú Ukrajinky Čítajte Deportácie vraj boli plánované
"Začiatkom mája prišlo do Ruska z Donbasu viac ako 190-tisíc detí, z toho asi 1200 z detských domovov v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike," cituje svoju komisárku oficiálny kanál ruského ministerstva zahraničných vecí na telegrame.
Zároveň prináša čiastočný prepis jej rozhovoru, ktorý vyšiel v ruských novinách Vedomosti. Ľvová-Belová v ňom uvádza, že tieto deti potrebujú "ruské občianstvo, ktoré by im umožnilo nielen trvalé umiestnenie v rodinách, ale zaručilo by im aj prístup k záchrannej sieti vrátane výhod, zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie, ako aj pobytov vo wellness rezortoch".
To, čo ruská strana nazýva "príchodom detí", označuje Denisovová za násilnú deportáciu a za "trvalým umiestnením v rodinách" zas vidí snahu o vymazanie ukrajinského národa.
