Biškek 10. júla (TASR) - Voliči v Kirgizsku majú dnes možnosť voliť nového prezidenta, asi tri mesiace po tom, čo predchádzajúci líder ušiel z krajiny a rezignoval, keď demonštranti vtrhli do jeho úradu v rámci vlny protestov spustenej obvineniami z volebného podvodu.
Spomedzi šiestich kandidátov je za favorita považovaný úradujúci prezident Kurmanbek Bakijev. Ten stredoázijskú republiku bývalého Sovietskeho zväzu vedie od povstania z 24. marca, ktoré zvrhlo Askara Akajeva.
Bakijev, bývalý premiér, ktorý sa neskôr obrátil proti Akajevovi, prisľúbil premiérsky post svojmu očakávanému hlavnému rivalovi Felixovi Kulovovi - tento krok Bakijevovi podľa očakávaní prinesie výraznú podporu.
Západ voľby považuje za indikátor toho, či sa krajina vráti ku kurzu, ktorý Kirgizsku svojho času vyniesol povesť "ostrova demokracie" v regióne, kde dominujú autoritárske vlády.
Akajev, ktorý krajinu viedol od rozpadu Sovietskeho zväzu z roku 1991, v prvých rokoch svojej vlády kirgizskú politiku relatívne otvoril, v ostatných rokoch však preukazoval čoraz väčšiu netoleranciu voči opozícii.
Napriek tomu, že hornatá krajina je odľahlá - a uzavretá medzi Čínou, Kazachstanom, Uzbekistanom a Tadžikistanom - a nedisponuje veľkou medzinárodnou ekonomickou silou, stabilita a rozvoj Kirgizska je v širšom strategickom záujme. V krajine majú svoje letecké základne Spojené štáty aj Rusko - USA od roku 2001, Rusko od roku 2003 - a predpokladá sa, že na juhu naberajú na sile radikálne islamistické nálady.
Kirgizsko je politicky najviac progresívnou krajinou spomedzi stredoázijských republík bývalého ZSSR. Slobodné a spravodlivé voľby môžu povzbudiť rodiace sa opozičné sily v susedných autoritárskych štátoch, aby zvýšili tlak na uskutočnenie reforiem.
Voľby sprevádzajú obavy z nepokojov. K protestom a útokom na politikov dochádzalo počas celého prechodného obdobia, osobitne 17. júna, keď demonštranti pobúrení odmietnutím registrácie prezidentského kandidáta zaútočili na hlavné sídlo vlády. V tejto súvislosti sa objavili špekulácie, že incident vyvolal Akajev a jeho stúpenci, aj keď Akajev uplynulý týždeň z ruského exilu vydal vyhlásenie, v ktorom podporil Bakajevovi kandidatúru.
Osobitne výbušný potenciál má kirgizský juh. Región sa dlhodobo ponosuje na zanedbávanie zo strany vlády a práve na juhu začali túto jar povolebné protesty. Napätie ešte zvýšila májová vlna utečencov z Uzbekistanu po krvavom potlačení demonštrácií v meste Andidžan.
Islam je na juhu Kirgizska silný a niektorí predstavitelia obviňovali moslimských radikálov z účasti na kirgizských protestoch, ako aj na povstaní v uzbeckom Andidžane. Žiadne islamistické väzby v súvislosti s týmito udalosťami však nie sú zrejmé.
Bakijev pochádza z juhu, čo by mohlo región v prípade jeho víťazstva upokojiť.
Ďalším zdrojom obáv v súvislosti s hlasovaním je, či nedávna vlna horúceho počasia s teplotami viac ako 40 stupňov Celzia neodradí voličov. Na to, aby boli voľby platné je potrebná účasť viac ako 50 percent spomedzi 2,6 milióna oprávnených voličov.
Hlasovacie miestnosti sa uzavrú o 17.00 h SELČ, prvé odhady výsledkov, tzv. exit polls, sa očakávajú okolo 20.00 h SELČ. Kedy zverejnia oficiálne výsledky nie je jasné.
