Belehrad 9. júla (TASR) - Viac ako 5000 ľudí, vrátane hlavy srbskej pravoslávnej cirkvi, zišlo sa dnes na nacionalistickom zhromaždení v Belehrade, na ktorom Srbov vyhlásili za najväčšie obete balkánskych vojen 90. rokov.
Zhromaždenie v konferenčnom centre Sáva, najväčšom v metropole, bolo zrejme zorganizované ako protipól obradov prebiehajúcich v susednej Bosne pri príležitosti desiateho výročia masakry v Srebrenici, kde srbské jednotky ku koncu občianskej vojny v júli 1995 zabili v priebehu pár dní po dobytí enklávy na východe Bosny, tzv. bezpečnej zóny OSN, takmer 8000 Moslimov.
Akcia demonštrovala, že nacionalisti sa v Srbsku stále tešia silnej podpore a mohli by klásť prekážky prípadným plánom úradov zatknúť bývalého bosnianskosrbského veliteľa, generála Ratka Mladiča, ktorému je pripisovaná najväčšia zodpovednosť za zorganizovanie masakry a ktorého haagsky tribunál OSN v tejto súvislosti obžaloval z genocídy - rovnako ako vojnového politického lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča. Obaja sú na úteku.
"Počas vojen v bývalej Juhoslávii bolo spáchaných mnoho zločinov," vyhlásil Tomislav Nikolič z ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS), ktorá bola hlavným organizátorom zhromaždenia. Na akcii bol prítomný aj patriarcha Pavle a iní cirkevní hodnostári, ako aj prominentní nacionalistickí predstavitelia.
Zločiny "spáchali jednotlivci spomedzi príslušníkov každého národa," dodal Nikolič. "My, Srbi, ktorí sme najväčšími obeťami, musíme odsúdiť všetky zločiny, tie spáchané príslušníkmi nášho národa, ale aj inými," uviedol.
Popredný predstaviteľ SRS Alexandar Vučič na zhromaždení prečítal list od lídra strany Vojislava Šešelja, ktorý v roku 2003 dobrovoľne predstúpil pred haagsky tribunál, kde čaká na proces.
Radikáli na podujatí premietli film s názvom Pravda, ktorý má dokumentovať zločiny spáchané na Srboch od začiatku juhoslovanských vojen, vrátane konfliktov v Slovinsku, Chorvátsku, Bosne a Kosove.
Film - simultánne odvysielaný viacerými srbskými televíziami, vrátane celoplošnej BK - obsahoval zábery zmasakrovaných tiel, údajne srbských civilistov. Tiež ukázal Srbov zajatých islamskými bojovníkmi v Bosne, ako aj muža identifikovaného ako chorvátskeho zajatca, ktorý priznal, že zabil srbské deti. Štátna televízia film nepremietla.
Dokument je kompiláciou starých záberov, väčšinou dobre známych zo štátnej propagandy z čias vlády režimu Slobodana Miloševiča. O dramatické hudobné pozadie sa postarala Valkýra od Richarda Wagnera a Carmina Burana Carla Orffa.
Nikolič uviedol, že film "ukáže, že aj Srbi boli zabíjaní a vyháňaní". Film je zrejmou reakciou na zábery z leta 1995 odvysielané v júni, na ktorých príslušníci srbskej polovojenskej jednotky zabíjajú šiestich mladých Moslimov zo Srebrenice.
Srebrenické video vyvolalo v Srbsku šok, keďže obyvateľov po prvý raz postavilo tvárou v tvár zverstvám spáchaným srbskými jednotkami. Zverejnenie videa tiež podnietilo prezidenta Borisa Tadiča k rozhodnutiu zúčastniť sa 11. júla na srebrenickom spomienkovom obrade.
Účastníci belehradského zhromaždenia sa posťažovali, že obvinenia zo zločinov spáchanými Srbmi sú súčasťou zosnovanej kampane zameranej na to, aby boli Srbi vyhlásení za "národ genocídy" a aby boli pripravení o svoje územia.
"Bolo dosť ponižovania Srbska, srbského ľudu a srbskej hrdosti," vyhlásil Nikolič, za frenetického potlesku svojich stúpencov v zaplnenom centre Sáva. "Je našou povinnosťou brániť Srbsko," dodal.
