KYJEV, BRATISLAVA. Ak by ste sa na rovnako dlhú cestu vydali z bratislavskej Petržalky a mierili by ste sa na sever, dostali by ste sa napríklad do Terchovej. Podľa máp Googlu by vám tých 224 kilometrov trvalo prejsť pešo 46 hodín.
Igorovi Pedinovi trvala takáto cesta o niečo viac. Šesťdesiatjedenročný muž sa v polovici apríla rozhodol odísť z bombardovaného Mariupoľa. S 50-kilogramovou batožinou a psom sa vydal na cestu do Záporožia, ktoré majú pod kontrolou Ukrajinci.
V centre najhoršieho konfliktu, aký Európa zažíva od druhej svetovej vojny, sa vydal napospas ruským tankom, vojakom na stanovištiach, ktorých nálady sa menili každou chvíľou. Vyhýbal sa mínam, prešiel mostom, kde nesprávny krok mohol znamenať smrť.
Obchádzal zničené dediny, ľudí, ktorým vojna zobrala najbližších. Pedin, ktorý svoj príbeh poroprával Guardianu po tom, ako sa s fenkou Žužu – deväťročnou zmiešanou teriérkou - už dostal do bezpečia v Kyjeve, priznáva, že dopredu nemohol vedieť, čo ho bude čakať.
Prečo odišiel
Bývalý lodný kuchár sa rozhodol z mesta odísť 20. apríla, keď sa ruská armáda dostala aj do jeho časti Mariupoľa, začala prehľadávať domy a strieľať civilistov. Nemal prečo ostávať, mal nedostatok jedla aj pitia, na uliciach ležali mŕtvoly.
Prvou úlohou bolo dostať sa z mesta, čo znamenalo asi päťkilometrovú cestu. Za zvukov streľby a bombardovania obchádzal ruských vojakov, ktorí zúfalým ľuďom so zaprášenými tvárami rozdávali miestnym jedlo.

„Vyzeral som ako vagabund, bol som ničím,“ spomína Pedin. „Bol som špinavý a pokrytý prachom, keďže celý môj dom bol plný dymu. Za mestom som sa ešte otočil a povedal som si, že som sa rozhodol správne. Rozlúčil som sa s Mariupoľom, keď som začul výbuch, otočil sa a kráčal ďalej.“