KYJEV, BRATISLAVA. Gréci ho volali Achillov ostrov, lebo hrdina trójskej vojny je tam vraj pochovaný a na ostrove stál jemu zasvätený chrám. Dnes na ňom však nikto trvalo nežije, dokonca ani hady, podľa ktorých dostal ostrov meno. Išlo vraj o užovky, ktoré sem priniesol prúd z neďalekej delty Dunaja.
Hadí ostrov je však od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajinu jedným zo symbolických miest konfliktu, aj keď je dlhý len 615 metrov a široký 440 metrov. Jeho ukrajinskí obrancovia, ktorí sa vulgárnymi slovami odmietli vzdať ruskej vojnovej lodi, dostali vyznamenania a objavili sa na známkach.

Prebieha tam bitka, ktorá by mohla byť kľúčová v snahe ovládnuť západné časti Čierneho mora a tým aj pri prípadnom vyloďovaní ruskej armády v moldavskom regióne Podnestersko alebo v ukrajinskej Odese.
"Ak sa ruským jednotkám podarí obsadiť Hadí ostrov a umiestniť tu protivzdušné obranné systémy s dlhým doletom, budú ovládať more, zem aj vzduch v severovýchodnej časti Čierneho mora a na južnej Ukrajine," hovorí pre BBC vojenský expert Oleg Ždanov.
Rumuni sa k ostrovu nehlásili
Hadí ostrov leží len 45 kilometrov od rumunského pobrežia. Ešte na konci druhej svetovej vojny patril Rumunsku, no potom si ho privlastnil Sovietsky zväz a keďže Rumuni boli súčasťou východného bloku, nekládli odpor.